Vihorlatskej knižnice. Jedným z hlavných dôvodov je zdravie ohrozujúce azbestové zateplenie budovy.

Knižnicu sprístupnili verejnosti v roku 1980 ako jedinú účelovú knižničnú budovu v kraji. Stavbári si s jej zateplením „hravo" poradili. Na verejnú budovu postavenú z kvádrov namontovali drevené rámy, na ktoré pripevnili azbestovocementové dosky. Použitý azbest roky neplnil účel zateplenia. Neustále dochádzalo k úniku tepla. Navyše, budova sa stala atraktívnou aj pre zlodejov hliníka, ktorí sa pri odstraňovaní hliníkových dielcov pustili aj do rozoberania azbestového obloženia v jej zadnej vonkajšej časti. „Preč s ním," povedal Peter Chudík, ktorý si obzrel azbest na stenách. "Na verejných budovách nemá čo robiť. Jednoducho tu nemôže byť."

Rovnako nevyhnutná je aj výmena okien. Tie majú hliníkové rámy a sústavne cez ne dochádza k úniku tepla. Rekonštrukcia budovy si vyžiada aj nové zateplenie, predbežný odhad nákladov predstavuje 10 miliónov korún. PSK ešte môže čerpať ďalších 300 miliónov korún, ktoré neboli vyčerpané z úveru od Európskej investičnej banky. Po podpise zmluvy v roku 2006 prišla na účet PSK 1 miliarda korún. „Táto suma už bola rozdelená a realizujú sa z nej schválené projekty. Na čerpanie zo zostávajúcich 300 miliónov korún pripravujeme zoznam projektov," povedala hovorkyňa PSK Veronika Fitzeková a dodala, že „o poskytnutých dotáciách rozhodnú poslanci PSK." Podľa jej slov závisí od aktivity poslancov za Humenné, aby sa projekt rekonštrukcie knižnice do zoznamu projektov dostal.

PSK dá dovtedy Vihorlatskej knižnici 120-tisíc korún na zakúpenie nových kobercov, ktoré poškodila zatekajúca voda zo strechy.

„Do roku 2002 bolo bežné prechádzať sa po knižnici medzi lavórmi," pripomenul riaditeľ knižnice Tomáš Leňo. „No v roku 2003 bol s využitím najmodernejších technológií vystavaný nový krov a strecha bola zrekonštruovaná," uviedol a dodal, že „na túto investíciu prispel PSK sumou 4,3 milióna korún."

Nový manažment knižnice po roku 2002, teda okamžite po tejto rekonštrukcii, zaznamenal úsporu na nákladoch na teplo. „Po výmene azbestového zateplenia očakávame ešte vyšší efekt. Predpokladáme 20 až 30 percent úspory tepla," hovorí Leňo.

Peter Chudík odchádzal z Vihorlatskej knižnice kvôli azbestu znepokojený: "Toto tu tak byť nemôže. Som zdesený. Škodí to ľuďom."

V minulom roku navštívilo knižnicu vyše 51-tisíc návštevníkov. Tá má 19 stálych zamestnancov, ktorí sú počas svojej pracovnej doby v zdraviu ohrozujúcej budove šesť dní v týždni ...

Čo je azbest

V minulosti sa používal ako ohňuvzdorný izolačný materiál. Vláknitý silikátový prírodný materiál vďaka svojim mimoriadnym vlastnostiam (odolnosť vysokým teplotám, oderu, oxidácii, sily v ťahu, ohybnosti) bol desaťročia používaný v mnohých priemyselných odvetviach, najmä v stavebníctve. Pre človeka je azbest nebezpečný najmä svojimi voľne poletujúcimi mikroskopickými vláknami. Tieto neviditeľné vlákna pri dýchaní vnikajú do pľúc. Vzhľadom k svojej pevnosti a ostrosti vlákna prenikajú až do bunkových stien výstelky pľúc. Samočistiaci efekt pľúc, ktorý dokáže ľudský organizmus pri odkašľávaní zbavovať pľúca prachu, v tomto prípade nefunguje. Dlhodobým účinkom vlákien azbestu na organizmus vznikajú ochorenia ako pľúcna azbestóza sprevádzaná dráždivým kašľom, vykašliavaním, neurčitým tlakom v hrudníku. Dostavuje sa aj postupne sa zhoršujúca dýchavičnosť a konečná srdcovo-pľúcna nedostatočnosť. Ďalej hrozí pľúcna rakovina, mezoteliom, prípadne rakovina gastrointestinálneho systému.

Latentná doba medzi začiatkom expozície azbestu a vznikom ochorení je 20 až 40 rokov. Čím viac je človek vystavený azbestovej expozícii, tým väčšie je riziko jeho ochorenia. Azbest je zaradený podľa WHO - IARC stupňom č. 1 - preukázateľný karcinogén pre človeka. Zatiaľčo pred niekoľkými desaťročiami sa väčšina úmrtí vyskytovala medzi robotníkmi vystavenými azbestu, v súčasnosti je tomuto ohňovzdornému minerálu vystavených viac než milión ľudí na pracovisku a ďalšie milióny vo svojom okolí či životnom prostredí.

(Zdroj: www.ronar.sk)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín