meste. Výsledky zajtra predstavia zvyšku zboru.

Cestu navrhol primátor

Poslanci sa elektrárňou zaoberali už na dvoch zastupiteľstvách. Mnohým sa nepozdávalo „ticho" okolo nej. Podľa dostupných informácií ju plánuje vybudovať Československá energetická spoločnosť (ČES), a. s. S výstavbou chce začať v polovici budúceho roka, pričom v roku 2011 by mala už produkovať. Investícia predstavuje 37 miliárd. Na energetickom trhu celkom neznáma spoločnosť s nulovými skúsenosťami EIA štúdiu vypracovala na základe série povolení - od mesta, obvodného úradu životného prostredia, regionálneho úradu verejného zdravotníctva, vodárov ako aj rezortu hospodárstva. Oponenti považujú za „minimálne podivné, že sa celý proces odohral za chrbtami Trebišovčanov."

Elektráreň má stáť na pozemkoch bývalého cukrovaru pri vstupe do mesta. ČES ráta s výstavbou troch uhoľných blokov s fluidným spaľovaním a výkonom 3 x 240 MW. Štvrtý blok má byť paroplynový s výkonom 165 MW. Podľa navrhovateľa to predstavuje "výraznú pomoc riešenia nepriaznivej energetickej bilancie Slovenska". V elektrárni sa má zamestnať 350 ľudí.

Nekončiacu diskusiu stopol primátor mesta. Navrhol pracovnú cestu do Čiech, kde elektrárne podobné plánovanej už stoja. V rovnakom čase už mala investíciu „na stole" energetická skupina ČES. Podľa Hospodárskych novín je investičným poradcom projektu spoločnosť Reform Capital. Tá rokuje s investormi, vo výberovom konaní sú tri energetické spoločnosti a jeden medzinárodný finančný investor.

Čo si myslia ľudia

Trebišovčania o elektrárni stále vedia málo. Mnohí neveria, že vyrastie. „Veď je to hlúposť, kto to kedy videl, elektráreň v meste. Pamätám si, že keď fungoval cukrovar a fúkal severný vietor, všetko šlo do centra. Keď postavia elektráreň, budeme celí od popolčeka," myslí si 65-ročný Ján zo sídliska Sever.

Trebišovčanom pri železničnej trati sa nepáči zvýšenie hluku. „Už teraz tadeto prejde 5 - 6 súprav denne, všetko sa trasie. A potom sem majú voziť uhlie, vraj 5 vlakov denne. Veď sa tu nebude dať žiť," komentuje 27-ročná Renáta, ktorú sme stretli s kočiarikom pod nadjazdom.

Anete (21) a Mirovi(23) sa nepáči, že sa o elektrárni dozvedeli až z médií: „Je nenormálne, aby sme sa to dozvedeli ako poslední. Ak tu bude elektráreň, v meste nezostaneme."

Ďalší oslovení sa okrem vplyvu na prostredie obávajú poklesu ceny domov a pozemkov v meste. Pár stoviek pracovných miest považujú „za slabú satisfakciu za zničené životné prostredie."

Poslanci prišli plní dojmov

Trojdňovú cestu v Mladej Boleslavi, Chvaleticiach a Prahe absolvovalo 13 v z 25 poslancov. Väčšina prišla presvedčená, že elektráreň bude prínosom.

„Chvaletická je mimo intravilánu, ale v okolí sú bytovky. Pýtali sme sa ľudí - povedali, že to nemá vplyv na prašnosť a hlučnosť. V Mladej Boleslavi je elektráreň priamo v meste, v centre automobilky, ktorá zamestnáva 20-tisíc ľudí," hovorí poslanec (NEKA) a viceprimátor Ľubomír Cibere. Chvaletice majú výkon 1000 a Mladá Boleslav 500 MW. Podľa neho tam „žiadny popolček nie je." Vysvetľuje, že pri spaľovaní sa vstrekuje vápenec, ktorý na seba naviaže spaliny a emisie. Prašnosť sa odstráni tým, že pri kontakte so vzduchom táto hmota tuhne: „Videli sme kopec, na ňom stromy, trávu - povedali nám, že to sú vedľajšie produkty." Cibere si na negatíva nevedel spomenúť. Mesto cesta nestála ani korunu, všetko zaplatila ČES.

Oponent elektrárne Miroslav Halapin (SDKÚ-DS) je naďalej proti výstavbe. V Čechách nebol, podľa neho sa „kolegovia nechali ovplyvniť tým, čo im ukázali." Hovorí, že drvivá väčšina Trebišovčanov, ktorí ho oslovili, je „zásadne proti elektrárni." Obáva sa možného zahmlievania faktov pri informovaní verejnosti: „Najlepším a transparentným riešením by bolo referendum."

Poslanci sa stretnú zajtra o tretej.

Vplyvy na životné prostredie

Hodnotenie dopadu vplyvov na životné prostredie nedopadlo najlepšie. V hodnotení riaditeľky posudzovania EIA štúdií Viery Huskovej je až 17 pripomienok! Navrhovateľ bude musieť lepšie vyhodnotiť vplyv elektrárne na udržateľný rozvoj regiónu, pôdu, ovzdušie, vody, krajinnú štruktúru, stabilitu a scenériu krajiny, ochranu prírody atď.

Obyvatelia Milhostova, Vojčíc a Hriadok asi zostali šokovaní záverom EIA, že elektráreň najviac ovplyvní severnú časť mesta Trebišov - ulice Pribinova, Varichovská, Sadovská a okolie cesty Hriadky - Trebišov, kde sa nachádzajú "v prevažnej miere podnikateľské objekty, ale aj obytné domy bytového charakteru." Podľa odhadov na tomto úseku žije asi 4 - 5-tisíc ľudí v rodinných domoch a bytovkách...

Kameňom úrazu sú vedľajšie energetické produkty (popolček, popol, škvára, prach z kotlov), ktoré sú aj pri použití najmodernejších technológii najväčšou hrozbou pre životné prostredie. Ročne by ich malo vzniknúť asi pol milióna ton! V štúdii ich ČES navrhol využiť na spracovanie. Háčik je v tom, že certifikácia trvá aj dva roky. Dovtedy by ich ukladali v areáli elektrárne. Požiadavka environmentalistov je jasná - lokalita na ich uskladnenie musí byť aspoň 3 km od elektrárne.

Ďalším rizikom, ktoré tvorcovia štúdie „opomenuli", je tesná blízkosť zásobníkov na benzín. Zásoby predstavujú 5-dňovú rezervu pre celé Slovensko! Ak ČES chce stavať, bude musieť „navrhnúť opatrenia, aby sa nezvýšilo riziko závažnej priemyselnej havárie." Doplniť bude musieť aj podrobnejší posudok o vplyve na zdravie obyvateľov.

Riaditeľ centra environmentalistiky Agentúry životného prostredia Vladimír Benko poukazuje na ďalšie trhliny zámeru. Keďže EIA priznáva výrazný nárast hladín hluku (doprava uhlia po železnici, cca 5 súprav po 27 vagónov denne!), navrhovateľ musí dôslednejšie posúdiť vplyv hluku na obytnú zónu. Dodáva, že elektráreň nie je z „hľadiska využitia územia v súlade s platným územným plánom mesta", ako sa to v EIA prezentuje. Benko poukazuje aj na to, že „v dokumentácii nie sú riešené vyvolané investície."

Upozorňuje na nutnosť riešenia možných negatívnych vplyvov týchto investícií na životné prostredie - naráža na úložisko VEP, riešenie vedení 110 a 400 kV, cez ktoré bude vyvedený výkon elektrárne do sústavy a pod.

Husková v závere správy zo dňa 27. apríla uvádza, že „navrhovateľ je povinný v spolupráci s dotknutou obcou bez zbytočného odkladu informovať vhodným spôsobom verejnosť".

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín