prácou do zahraničia, Humenčanka Jana Andruchová. Štúdia je prvým komplexným materiálom, ktorý popisuje ich situáciu. Zachytáva aj dôsledky ich pobytov v zahraničí.
„Čerpáme v nej z hĺbkových rozhovorov. Tie sa uskutočnili od augusta do decembra 2006 s desiatimi respodentkami," hovorí Jana Andruchová, ktorá pracuje na humenskom úrade práce.
Konferencia sa konala v Bratislave pod záštitou Inštitútu pre verejné otázky a rozvojového partnerstva. Spoluatorkou štúdie je Zora Bútorová. Štúdia uvádza, že v Humennom medzi uchádzačmi o zamestnanie dlhodobo prevládajú ženy. Hoci od roku 2004 ku koncu minulého roku klesla miera nezamestnanosti na 10,0%, štúdia upozorňuje, že pre ženy sa podmienky výrazne nezlepšili. Za poklesom nezamestnanosti je aj fenomén nárastu cestovania za prácou. Andruchová uvádza, že migračná vlna, ktorá sa začala po roku 1989 zapríčinila, že „takmer v každej druhej rodine je niekto, kto vycestoval za prácou. Neraz aj viacerí členovia rodiny."
Podľa štatistík odišlo vlani 393 evidovaných uchádzačov o zamestnanie pracovať inde na Slovensku, 209 odišlo do zahraničia. Podľa štúdie sú však neoficiálne odhady omnoho vyššie. "Z najnovších informácií oddelenia Eures na úrade práce vyplýva, že z okresu tohto času pracuje 400 ľudí v Čechách a približne 2100 - 2200 v zahraničí," uvádza Andruchová.
Najviac žien z okresu pracuje v Rakúsku. Najčastejšie sú opatrovateľkami starých ľudí. Andruchová uvádza, že „Rakúsko ich prítomnosť toleruje, hoci nie sú nemocensky poistené a sú bez pracovných zmlúv." Vo Švajčiarsku sa ženy uplatňujú v rodinách. "Ako občianky EÚ tu môžu pobudnúť tri mesiace, potom prechádzajú cez hranicu. Hneď sa vracajú späť, aby mohli ďalej pracovať," hovorí.
Podľa nej v Anglicku a Írsku, kde opatrujú starých a chorých, im prácu sprostredkúvajú pracovné agentúry. Tie vybavujú všetky náležitosti: „Hnacím motorom odchádzajúcich žien je frustrácia zo straty zamestnania. Príčinou odchodu je neúspech pri hľadaní práce, primerane platenej k ich vzdelaniu." Spoločným motívom žien je finančné zabezpečenie.
Štúdia poukazuje na to, že cenou za migráciu je obrovské zaťaženie: „Musia zvládnuť náročné zamestnanie v cudzine a zároveň aj starostlivosť o rodinu a domácnosť na Slovensku. Aj keď sa v zahraničí cítia potrebné, ich odchodmi sa trieštia rodiny a nastupujú problémy pri výchove detí."
Najlepšie sú na tom podľa štúdie ženy, ktoré pracujú v Rakúsku na dvojtýždňových turnusoch: "Chod rodín zabezpečia počas 14 voľných dní. Z nich im dva dni uberá cestovanie. Motivuje ich denný štandardný zárobok - v prepočte asi 2000 korún. V Anglicku približne 55-tisíc mesačne." Ich rezumé z tohto spôsobu života je rovnaké: "Niekedy sa cítim preťažená, akoby vyžmýkaná." Všetky priznávajú, že toto riešenie je dlhodobo neúnosné. Súbežne sa pýtajú: „Čo by sme tu robili, ak by sme sa vrátili?"
Situácia s nedostatkom pracovných príležitostí za slušný zárobok v okrese Humenné s necelými 65-tisícami obyvateľov sa aj napriek optimistickým číslam o klesajúcej miere nezamestnanosti javí tak, že "v posledných rokoch dochádza k úbytku ekonomicky aktívneho obyvateľstva, odlevu kvalifikovanej pracovnej sily a zníženej miere pôrodnosti."
Autor: kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
