kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Mnohé z nich na niekoľko rokov umiestnili do väzenia, iné do sústreďovacích pracovných táborov v severozápadných Čechách a po celom Slovensku. Počas noci známej ako barbarská vyviezli z Michaloviec 71 sestier a 3 postulantky. Po päťdesiatich rokoch sa tri z nich vrátili do priestorov nemocnice, aby si pripomenuli udalosti, ktoré v tú noc poznamenali tisíce životov na Slovensku.
Na pamiatku rehoľníčok, ktoré boli na príkaz vedenia komunistickej strany odvlečené do táborov a väzenia, odhalili v pondelok v kaplnke Božieho milosrdenstva v michalovskej nemocnici pamätnú tabuľu. Svätú omšu celebroval košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč. V nemocnici pôsobili rehoľné sestry "Vincentky" de Paul od roku 1926. Po 26 rokoch počas barbarskej noci sa ich pôsobenie zásahom polície skončilo. "Vtedy som mala 25 rokov. Nebolo to ľahké, prišiel autobus a nevedeli sme kam nás vezú. Začali sme spievať Mária ochráň nás a mariánske piesne. Mňa umiestnili do Jasova, potom do Brehova pri Trebišove a do Rúbane pri Nových Zámkoch. Boli to sústreďovacie tábory," povedala sestra Justína.
Počas barbarskej noci 31.8.1955 odvliekli aj príbuznú Júlie Pirčákovej rehoľnú sestru Auréliu. "Pamätám si, ako ich tlačili do autobusu, ktorý zastavil u nás na dvore. Otec ukryl sestru Auréliu a Kláriku v dome. Eštebák kričal, že keď ich nevydáme, tak nás postrieľa. Oni to počuli a vyšli na dvor samy," zaspomínala trasľavým hlasom Júlia. Rehoľnú sestru Auréliu odvliekli do sústreďovacieho tábora v Jasove a neskôr do Podolínca. "Jedna sestra z našej spoločnosti zomrela na Pankráci," dodala provinciálna sestra Alžbeta Vološinová.
Na uväznené sestričky "Vincentky" si spomína aj predsedníčka Konfederácie politických väzňov Českej republiky 83-ročná Naďa Kavalírová. Vo väzení v Železovciach a Pardubiciach sedela za protikomunistickú odbojovú činnosť tri roky. "Pre mnohých uväznených boli veľkou posilou. Stretnutia s nimi bola úžasná duchovná injekcia. Mnohé zostali verné svojej viere a odhodlaniu. Oni boli vierou chránené a tam sa až komunisti dostať nemohli". Podpredseda KPVS Jozef Baník vysvetľuje, že za komunistického režimu bolo podľa rehabiltačného zákona okolo 300-tisic politických väzňov. Komunisti vykonali 130 popráv. "Rehoľné spoločenstvá boli zrušené a sestričky odvliekli do Čiech. Obhospodarovali tam textilné továrne a robili na poliach a štátnych majetkoch. Keď stranícki funkcionári vycítili, že sú to statočné ženy, tak ich zobrali a neskôr vykonávali službu v ústavoch a pomáhali mentálne postihnutým a retardovaným deťom". Veľké stretnutie rehoľných sestier, pamätníkov, zdravotníckych pracovníkov a veriacich po 50 rokoch zorganizoval oblastný predseda KPVS Štefan Semuf.
