zahraničia, niektorí dedinčania sa zasa presťahovali do miest. To, či sa ešte vrátia, je podľa viacerých starostov otázne. O kúpu nehnuteľností v tejto lokalite napriek nízkym cenám nemajú záujem ani klienti realitných agentúr.
Najhoršia situácia je v Michalovskom a Sobranskom okrese do 15 kilometrov od hraníc. V obci Záhor je neobývaných približne 50 domov, v Lekárovciach asi 60 a v Bežovciach až okolo 80. Podobná situácia je približne v tridsiatich obciach v najvýchodnejšej časti Slovenska. Niektoré domy sa nedarí predať ani prostredníctvom realitiek. Ľudia o ne nemajú záujem ani ako o víkendové chalupy. V regióne chýbajú prírodné a športovo relaxačné atrakcie, kúpaliská alebo lyžiarske strediská, ktoré by motivovali investovať do ich kúpy. „O nehnuteľnosti v tejto lokalite je malý záujem, hoci cena domu je niekedy ako za garáž v meste," uviedol pracovník michalovskej realitnej agentúry. Ceny starších domčekov sa pohybujú od 200 do 300-tisíc korún.
Zástupkyňa starostu obce Záhor Anna Jurošková hovorí, že jeden z rozhodujúcich faktorov, prečo ľudia odchádzajú, je nedostatok pracovných príležitostí v regióne. „Pár ľudí pracuje v elektrárni vo Vojanoch, niektorí dochádzajú do Veľkých Kapušian, ďalší až do Michaloviec. Je to pre nich finančne náročné. Ale nielen práca je problémom. Odtiaľ je všade ďaleko nielen za prácou, aj za kultúrou, alebo na kúpaliská," tvrdí Jurošková.
V Kapušianskych Kľačanoch žije 850 obyvateľov. Približne 30 domov je neobývaných. Starosta Karol Molnár vidí riešenie v podpore cestovného ruchu. „Mladí odišli za prácou do Anglicka či Španielska. Zarobia si, ale zároveň vidia aj svet. Ak sa to tu neoživí, len ťažko sa vrátia. Samotné obce však tento problém nevyriešia, ak nám nepomôže štát," hovorí.
Starosta Lekároviec Ján Gajdoš vysvetľuje, že problémy s nedostatkom pracovných príležitostí a odchodom ľudí boli v najvýchodnejšej časti Slovenska stále. Situáciu trošku udržiavali dnes už skrachované poľnohospodárske družstvá. „Aj pred rokmi odchádzali na týždňovky, ale vrátili sa a žili tu. Dúfam, že situácia, ktorá je dnes, je len načas," povedal. V Lekárovciach žije vyše tisíc obyvateľov. Asi 60 domov je neobývaných. O mnohé sa však dedinčania pracujúci v zahraničí starajú. Keď sa na pár týždňov vracajú domov, tak ich opravujú a udržiavajú. Niektorí domy odpredali susedom.
Iná situácia je pri slovensko-ukrajinských hraniciach na severe v Sninskom okrese. Hoci je obec Ulič vzdialená od Ukrajiny len asi päť kilometrov a je tu okolo 40 neobývaných domov, starosta sa o ich budúcnosť neobáva. „Tieto domy sú momentálne opustené, ale nie sú na predaj. Postupne ich prerábajú deti, alebo vnuci pôvodných obyvateľov Uliča. Z tohto pohľadu je výhodou, že sa nachádzame v Národnom parku Poloniny, ktorého časť bola nedávnom uznaná a zaradená do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Ľudia si domy prerábajú na chalupy. Odtiaľ môžu vyrážať na turistiku. V obci máme aj lyžiarsky vlek," povedal starosta Ján Holinka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
