Michalovskom okrese. Počas augusta sa tu vystriedali slovenskí, poľskí a českí odborníci z rôznych vedných disciplín. Podľa šéfa slovenskej časti expedície Mariána Vízdala sa o nálezisko zaujíma aj Karlova univerzita v Prahe.
Moravianske nálezisko objavili v roku 1998. Na základe dohody medzi FF Prešovskej univerzity, Archeologickým Inštitútom Jagelowskej Univerzity v Krakowe a Inštitútom archeológie sa tu od roku 2000 začal systematický výskum. Odvtedy sem chodí medzinárodný tím, v ktorom pracujú aj študenti oboch vysokých škôl. Slovenský tím vedie Marián Vízdal, poľský Marek Nowak. Už vlani tu bola archeobotanička Magdalena Moskal z Inštitútu prehistórie a archeológie Univerzity v španielskej Valencii, geológ Tomasz Kalicki z Inštitútu geografie Poľskej akadémie vied a Anton Karabinoš z Krajského pamiatkového ústavu. Tento rok sem zvedavosť priviedla Petra Chmielowskeho z Univerzity Marie Sklodowskej v Lubline a Petra Limburského z Karlovej univerzity v Prahe. "Reálne kontúry naberá účasť českých študentov archeológie. Z Poľska tu boli 12 a z Čiech traja," hovorí Vízdal. Slovenskí študenti robia predprípravu. Vytypujú vhodné miesta, ktoré potom tím preskúma v teréne: "Budúcu sezónu budeme mať prístroj, ktorý dokáže nájsť podzemné anomálie, ktoré môžu signalizovať prítomnosť pravekých objektov."
Cieľom výskumu je úsek Štredne poľo neďaleko dnes už neexistujúceho potoka Šarkan nad Moravanmi. Pod drobnohľadom odborníkov je priestor asi 2-tisíc m2, v ktorom zatiaľ odhalili 25 sídliskových objektov: "Tie svedčia o plnohodnotnom živote osady. Testy vzoriek umožnili datovanie na čas 5 700- 5 400 rokov p. n. l." Charakter sídliskových jám dokazuje, že ľudia tu osídlenie trikrát obnovili v rozpätí 1-2 generácií: "Dôvodom odchodu bolo vyčerpanie pôdy. Hnojivá vtedy neexistovali." Tento rok si tím posvietil na dve sondy. Prvá je typickou polozemnicovou stavbou, e bohatou na úlomky keramiky a kamenné artefakty. Jedným je aj kúsok dna veľkej hrubostennej nádoby, asi zásobnice: "Je teda isté, že tu nekempovali, ale kontinuálne žili, na čo potrebovali zásoby." Prekvapením bol nález kameňa zo stredného paleolitu (150-tisíc - 4 000 p. n. l.): "Je to dôkaz, že túto polohu využívali už ľudia neandertálskeho typu." Druhá sonda je excentricky umiestnená od centra osady: "Objekt pochádza z 12. storočia. Asi tu mali sezónny príbytok pastieri." Kostrový sa zatiaľ nepodaril, podľa Vízdala je tu agresívna pôda: "Vidno to na stave keramiky. Práve to asi znemožnilo aj zachovanie kostier."
Dodáva, že vďaka záujmu zahraničia sú Moravany horúcim kandidátom na najlepšie zmapovanú archeolokalitu Slovenska: Každý rok vedci poznatky publikujú vo forme vedeckej štúdie. Čoskoro vyjdú 2 monografie - odborná a populárnovedecká, určená širokej verejnosti. Rastúci kredit dokazuje štúdia, ktorú odborníci pripravujú pre prestížny časopis Eurasian Prehistory. Na jeho výrobe Poliaci spolupracujú s Harvardskou univerzitou v Británii.
Čím sú Moravany vzácne
(lyv)
Neolitická osada pri zaniknutom potoku Šarkan je datovaná na roky 5 700 - 5 400 p. n. l. Ide o vôbec prvých roľníkov, ktorí sa usadili na Východnom Slovensku. Netradičné je jej umiestnenie na výraznej vyvýšenine Pozdišovskej pahorkatiny ďaleko od Ondavy. Na Slovensku je raritou. "Normálne ľudia v neolite osídľovali nízke terasy blízko výrazných tokov. Napríklad v regióne Zemplína pri Uhu, Bodrogu či Laborci. Tu to neplatí. Aj dnes je tok Ondavy asi 3 kilometre ďaleko od osady," vysvetľuje Doc. Marián Vízdal.
V minulosti toto miesto vyzeralo inak. Dokazujú to vodohospodárske mapy z 2. polovice 19. storočia. Podľa nich kedysi nemala Ondava len jedno koryto, ale sústavu ramien a močarísk: "Vychádzame z toho, že to tak bolo aj v neolite. Predpokladáme, že aj keď ľudia z Moravian pri Ondave nežili, používali ju ako vodnú cestu. Ňou sa plavili do 40 km vzdialených Zemplínskych vrchov, ktoré boli prírodným zdrojom sopečného skla - obsidiánu. Dôkazom je, že je zastúpený až v 90 percentách kamenných nálezov." Podľa Vízdala necestovali len smerom na juh, ale aj na sever od Karpát, čo zase dokazuje výskyt artefaktov z týchto miest: "Už vtedy nežili izolovane. Ich svet nebol uzavretý do seba. Cestovali, robili výmenný obchod a navzájom sa kultúrne ovplyvňovali."
Moravany vyvoláva čoraz viac otáznikov. Interdisciplinárny výskum dáva odpovede len na niektoré. To, prečo zanikol potok Šarkan, vysvetlila geológia. Z pôdnych profilov vidno, že ľudia najvýraznejšie zmeny spôsobili vypaľovaním a klčovaním tunajších lesov. To spôsobilo pôdnu eróziu. Pôda sa splavovala do potoka, až kým ho úplne nenaplnila. Archeobotanika zrekonštruovala obraz, čo tu rástlo. Podľa analýz to boli najmä listnáče, teda dub, jaseň, brest.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
