MILAN POTOCKÝ, milan.potockykorzar.sk
Pred pár dňami uzrela svetlo sveta odborná publikácia, ktorá zachytáva a mapuje históriu cirkvi a rímskokatolíckeho farského kostola Narodenia Panny Márie v Michalovciach. Kniha poodhaľuje zaujímavé historické fakty a súvislosti, ktoré sa doposiaľ neuvádzali.
MICHALOVCE. Knihe predchádzal precízny archívny výskum, na ktorom sa podieľalo päť autorov. Na tvorbe publikácie pracoval tím historikov a pamiatkárov dva roky. Autori zistili veľa nezrovnalostí, ktoré boli predtým publikované v rôznych brožúrkach a publikáciách.
"Dali sme si záležať, aby veci boli uvedené na správnu mieru, aby sa ľudia dozvedeli ozaj presvedčivé a odborne overené informácie," vysvetlil historik Martin Molnár. Kniha zachytáva históriu cirkvi na území mesta, kostola a jeho architektonický vývoj od 13. storočia až do súčasnosti. "Doposiaľ história kostola nebola sprístupnená v takej rozsiahlej forme, ako teraz," dodáva spoluautor Jozef Vagaš.
Kázali tu aj luteráni
Pre mnohých rímskokatolíckych veriacich, ktorí navštevujú kostol v súčasnosti, je prekvapením, že od druhej polovice 16. storočia pôsobili v chráme aj kalvínski a luteránski kazatelia. Stalo sa tak po vystúpení Martina Luthera v roku 1517, ktorý spustil reformáciu v cirkvi. K tejto myšlienke a zmene sa priklonila aj michalovská šľachta, ktorá bola patrónom kostola. Prispôsobiť sa a konvertovať museli aj všetci miestni poddaní. Šľachtici využili zásadu "Cuis regio, eius religiou" Čí je majetok, toho je náboženstvo.
Obetaví kňazi
V knihe sa spomína aj obetavý čin dvoch michalovských kňazov. Počas epidémie cholery, ktorá v roku 1831 zasiahla územie východného Slovenska pomáhali trpiacim Zemplínčanom. V Michalovciach jej podľahlo 131 rímskokatolíckych a 42 gréckokatolíckych veriacich. Medzi obeťami bol aj 44-ročný farár Štefan Dióssy, 41-ročný františkán Athanasius Fegyveres a kurátor gréckokatolíckeho chrámu Andrej Onuška. "Kňazi sa pravdepodobne nakazili, keď dávali posledné pomazanie chorým, alebo keď pochovávali mŕtvych," vysvetlil Molnár.
Napadli Andreja Hlinku
Azda najprekvapivejšou udalosťou zaznamenanou v spomínanej knihe je návšteva Andreja Hlinku v roku 1925. Historici počas skúmania archívnych materiálov objavili v propagandisticko ladenej publikácii s názvom "Zemplín v budovaní slovenskej štátnosti" článok, v ktorom sa uvádza, že počas svätej omše sa strhla opitými parobkami vyprovokovaná bitka. Jeden odvážlivec vnikol do sakristie a nožom sa vrhol na Andreja Hlinku. Nôž vyrazil útočníkovi z ruky odvážny Petrovčan.
Kniha zachytáva množstvo ďalších faktografických udalostí. Napríklad vypálenie kostola v roku 1678. Autormi knihy sú historik Martin Molnár, Jozef Vagaš, historička a archivárka Alena Mišíková, pamiatkár Pavel Hriň a historička umenia Dana Barnová. Spoluzostavovateľom publikácie je michalovský dekan Pavel Kaminský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
