LÝDIA VEREŠČAKOVÁ, lydia.verescakovakorzar.sk
Dôvodom sú úniky tepla
Školáci a učitelia v slovenskej ZŠ v Čiernej nad Tisou trávia vyučovanie v hrubých svetroch a bundách. Dôvodom nie je chýbajúce kúrenie, ale úniky tepla. Výsledok? Stovky tisíc za teplo utekajú do nenávratna a školáci mrznú.
ČIERNA NAD TISOU. Riaditeľ školy Štefan Gondol vidí možné riešenie v zateplení budovy. "Ale ešte rýchlejšie a lacnejšie by bolo vybudovanie vlastnej kotolne. Podľa projektov by škola už tým ušetrila polovicu nákladov za teplo."
Ruština pri 10 stupňoch
Učiteľka Libuša Vajdová učí matematiku v hrubom svetri a flísovej mikine. Piataci pomaly napĺňajú triedu, väčšina je oblečená do hrubých svetrov, niektorí majú dokonca bundy: "Je to každodenná realita, zima napriek kúreniu. Teraz sa trochu oteplilo, tak to tak necítiť, ale v pondelok tu bolo 13 stupňov. Už cítim mandle." Bezmocne ukazuje na dôvod chladu prehnité okná, narýchlo popribíjané k rámu. Na niektorých chýba druhá okenná tabuľa: "Vyhnila, tak ju radšej odstránili, aby si niekto neublížil. Darmo sa tu kúri, všetko teplo ide von." Piataci bez okolkov dopĺňajú. "V triedach je zima kvôli oknám. Občas nám aj zostali v ruke. V učebni ruštiny dnes bolo 10 stupňov," opisujú Patrícia a Alica nový školský rekord.
Totalitné dedičstvo
Gondoľ hovorí, že problémy s únikmi tepla zdedili. Škola vznikla ešte r. 1959. Dnes pozostáva z dvoch častí starej a novšej budovy, ktorá má "len" 30 rokov: "Práve tam je problém. Bola riešená megalomansky obrovské chodby, veľké triedy, všade okná. Vtedy nikto nerátal náklady za teplo. Úniky spôsobujú aj tenké steny, plochá strecha. Tá v lete kúri a v zime chladí. Izolácia je nulová. To je dedičstvo minulosti."
Škola mesačne platí dodávateľovi asi 145-tisíc korún. "Za november prišla faktúra na 350-tisíc. Ročne nás teplo stojí asi 2 milióny a výsledkom je zima."
Riešenia
Podľa Gondoľa škola nechala vypracovať projekt komplexnej rekonštrukcie a zateplenia budov za asi 74 miliónov korún: "Ešte pred štyrmi rokmi. Žiaľ, do štádia žiadosti sme nešli. Zastalo to na spolufinancovaní a nevysporiadaných pozemkoch." Riaditeľ pripúšťa, že je to "riešenie na dlhé lakte." Hovorí, že čiastočným by bolo vybudovanie vlastnej kotolne. Škola je zatiaľ napojená na centrálny zdroj vykurovania. Ideálnym termínom žiadosti bola odstávka tepla v celom meste začiatkom roka: "Školu sme museli sťahovať. Bol to havarijný stav žiadali sme o peniaze na kotolňu na ministerstve školstva." Podľa štúdie by to stálo asi 4,5 milióna korún. Už tým by ušetrili polovicu nákladov za teplo: "Žiaľ, ani to nevyšlo."
Mestu chýba aktivita
Zriaďovateľom školy je mesto. Primátor mesta Tibor Dulík pripúšťa, že v slovenskej škole je problém s únikmi. V možnom spolufinancovaní veľkého projektu zateplenia až taký problém nevidí: "Väčší je v nevysporiadaných pozemkoch. Bez jasného vzťahu k nim z eurofondov peniaze nedostaneme. Rovnaký problém máme pri 90 percentách pozemkov pod naším majetkom."
Dulík hovorí, že majetkovoprávne vysporiadanie bude jednou z priorít v najbližšom čase. Gondoľ to uznáva, podľa neho by však mesto malo byť aktívnejšie pri získaní financií od štátu: "My na kotolňu peniaze budeme žiadať opäť, ale ide to cez mesto. Očakávam a dúfam, že bude v tomto smere aktívnejšie."
Autor: top
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
