Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., (SVP) a Obvodný úrad životného prostredia (OÚŽP) v Michalovciach. Argumentujú, že takmer 2-tisíc stromov musí padnúť za obeť protipovodňovým opatreniam. Ochranári to považujú za nezmysel a brutálny zásah do prírody.
MICHALOVCE. Podnikateľ, ktorému povolili vyrúbať takmer dvetisíc stromov, začal s ich masívnym výrubom pozdĺž rieky Laborec v katastri obce Palín už v novembri. Dnes cestu z obce smerom k rieke lemujú stovky popílených kmeňov. V blízkosti Laborca počuť neutíchajúci zvuk motorových píl a ťažkej techniky, ktorá zváža kmene stromov ku ceste. Vyrúbané topole plánuje sečovský podnikateľ použiť pri výrobe paliet a dreveného obalového materiálu v stavebníctve.
Namiesto sto takmer dvetisíc
Živnostník Jozef Pencák zo Sečoviec najprv požiadal úrady o výrub vyše troch tisíc topoľov, ktoré lemujú ľavobrežnú časť hrádze Laborca na 4,7-kilometrovom úseku. Prvýkrát jeho návrh na masívny výrub neprešiel. Ešte v júni minulého roku si spolu s ním boli pozrieť miesto vodohospodári - ako vlastník a správca pozemku, zástupcovia úradu životného prostredia, obce a ochranári. Všetci sa zhodli na tom, aby došlo k výrubu len chorých a poškodených stromov a tých, ktoré zasahujú do toku rieky, sú postihnuté hnilobou, s preschnutou korunou, podmytými koreňmi a výrazne naklonené do vody, kde môžu spadnúť a stať sa prekážkou. Po prejdení terénu a označení stromov ich počet klesol z troch tisíc len na sto. Úrad tvrdil, že vydá rozhodnutie len na 105 stromov. S tým, že ich výrub bude možný až po skončení vegetačného obdobia od 1. októbra 2007. O niekoľko týždňov názor zmenil a povolil vyrúbať 1 800 topoľov.
Úrad: Ide o protipovodňové opatrenia
Prednosta OÚŽP v Michaloviach Marián Zolovčík vysvetľuje, že povolením výrubu stoviek stromov sa snažia spolu s vodohospodármi riešiť protipovodňovú situáciu na rieke Laborec. "Ide o sprietočnenie koryta a protipovodňovú ochranu, aby nedošlo k pretrhnutiu hrádze tak, ako pred pár rokmi na rieke Ondava pri Markovciach". Zolovčík dodáva, že vodohospodári budú musieť po skončení výrubu zabezpečiť výsadbu nových stromov v katastri obce Palín, ale aj v okolí rieky. Podľa Zolovčíka sa okrem chorých stromov výrubu aj staršie. "Mnohé z nich sú v porubnom veku majú viac ako 50 a 60 rokov." Ďalej dodáva, že pozdĺž rieky ponechajú prvý rad topoľov pre migrujúce vtáctvo, aby dravce mali kde zahniezdiť.
Ochranári sú šokovaní
Ochranári apelujú, že výrubom v takom rozsahu sa naruší jeden z najvýraznejších biokoridorov na území Východoslovenskej nížiny. Proti masívnemu výrubu boli pracovníci Štátnej ochrany prírody (ŠOP) správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Latorica a Spoločnosť na ochranu vtáctva, ktorá upozorňovala, že miesto je hniezdiskom desiatok druhov vtákov. Ich výhrady úrady ani vodohospodári neakceptovali. Ochranár Peter Sabo zo ŠOP hovorí, že celý výrub ešte preveria a zmapujú na mieste. "Je to prehnané a nezmyselné číslo, toľko chorých stromov na tomto úseku nie je," povedal.
Silvester Kochan zo SVP predčasom pre Korzár uviedol, že z vodohospodárskeho pohľadu sa podobné výruby robia kvôli sprietočneniu koryta vodných tokov, aby sa zabránilo prípadným povodňovým vlnám v nižších úsekoch toku. Podľa živnostníka, ktorý nechcel byť menovaný, je výrub pri obci Palín neštandardný. Aj on vykonáva výrub stromov pre vodohospodárov okrem Laborca aj na iných tokoch v Zemplíne. "Za rok sme mohli vyrúbať pozdĺž rieky približne päťdesiat až sto stromov. Záleží od lokality a ohrozenia toku rieky. Toto je však prehnané."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
