Rozbor toho, čo deti čítajú, resp. čo nečítajú, podpora čítania, zníženie vplyvu internetu a netriedených informácií na mládež či správny výber kníh.
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
To boli základné témy, ktorým sa venovali učitelia a knihovníci na seminári.
TREBIŠOV. Ten sa konal minulý týždeň v Zemplínskej knižnici v Trebišove. Jeho hosťami bola "osmijankovská" trojica Mária Števková, Miroslava Biznárová a Ľubica Kepštová.
Prvá je šéfredaktorkou vydavateľstva Buvik, druhá pôsobí v nadácii Osmijanko a tretia je šéfredaktorkou časopisu Slniečko. Ten na Slovensku vychádza už neuveriteľných 80 rokov! Iniciátorkou návštevy bola riaditeľka knižnice Janka Vargová, Trebišov bol, jediným miestom, kam prišli.Všetky tri mená spája detská literatúra a projekt Čítame s Osmijankom. Trojicu z Bratislavy zaskočil záujem Zemplínčanov. Knižnica im bola malá z rôznych kútov východu prišlo viac ako 40 pedagógov, knihovníkov, študentiek pedagogickej školy. Nechýbala regionálna autorka detských kníh Ružena Anďalová.
Viacerí učitelia priznali, že zorientovať sa v množstve kníh na trhu je problém. Nevedia, čo deťom odporučiť na čítanie pre ich správne formovanie. Ako je známe, vydavateľstvo Buvik sa orientuje na knihy pre deti, podporujúc pri tom najmä slovenských autorov. Vydáva ich podľa potrieb jednotlivých vekových kategórií. Mária Števková má za to, že "starí" autori typu Mária Ďuríčková, Mária Rázusová Martáková sú nadčasoví. Podľa jej názoru sú ideálni na to, aby podnietili vzťah detí k čítaniu a neskôr ich previedli do "školského veku a čítania s pochopením." Podobnú filozofiu má aj časopis Slniečko. "Nepodlieha trendom, je v ňom zakomponovaná aj etická výchova. Odmietli sme v ňom akčné rubriky a okienka," hovorí jeho šéfredaktorka Ľubica Kepštová.
V diskusii druhácka učiteľka poukázala na problém pri výbere predlôh pre súťaže v prednese: "Novým trendom je, že komisie odporúčajú nových autorov." Knihovníčka jej dala za pravdu: "Deti nechcú Rúfusa či Ďuríčkovú." Kepštová povedala, že "najskôr je potrebné prejsť klasikov a potom skúšať náročnejších autorov." Pedagógovia, knihovníci aj odborníci skonštatovali, že "knižnice sa postupne menia na internetové centrá." Učiteľka Mária Krafčiková z Michalian: "Deti netrpezlivo čakajú v rade na internet a na knihy ani nepozrú. Navrhla som im, aby čakanie využili na čítanie. Nepodarilo sa, nemáme právo ich obmedzovať." Jej skúsenosti potvrdili ostatní kolegovia. "Čítanie nahradilo chatovanie."
Podľa Biznárovej výdobytky doby a útlm čítania spôsobujú "narušenie rovnováhy detskej duše." Má za to, že "dieťa nemá čas počúvať samé seba a stíšiť sa," čo umožňujú práve knihy. Podľa Ruženy Anďalovej na deti zo všetkých strán útočia rôzne informácie, ktoré nedokážu triediť: "Nemajú filter, ktorým by prechádzali. Sú im vydané napospas." Zanietení učitelia a knihovníci sú podľa nej "misionármi v pralese života a tí, ktorí môžu deťom pomôcť zorientovať sa v ňom a nestratiť."
