ANNA KORNAJOVÁ, anna.kornajovakorzar.sk
S povodňovým problémom sa borí obec Pčoliné (okres Snina) celé desaťročie. Obecné úspory a vlastné sily na nápravu škôd nestačia. Cesta k peniazom z eurofondov je aj napriek optimistickým výzvam úradníkov zarúbaná.
PČOLINÉ. Zuzana Gajdošová je starostkou obce s 582 obyvateľmi už desiaty rok. Hneď po nástupe do funkcie ju zavalili starosti s odstraňovaním následkov povodne z júla 1998.
Večne zaliata
Z koryta sa vtedy vyliala rieka Pčolinka, ktorá preteká obcou. Obrovské škody napáchali jej prítoky Vrchopoľný potok a Konopnianka. Tie vyvierajú v lesoch nad dedinou a pretekajú ňou. Po tom, čo správca toku Pčolinky vyčistil korytá a spevnil brehy potokov, ostalo odstránenie ďalších škôd na obci. Tá na to peniaze nemala. Správcu požiadala o vypracovanie projektu protipovodňových opatrení. Kým na ňom pracovali, prišli ďalšie povodne. Po prietržiach mračien zaliala voda z troch potokov dedinu ešte trikrát. Naposledy pred tromi rokmi.
Štát uhradil len zlomok
Štát odhadol škodu na miestnych komunikáciách na dva milióny korún. Na opravu najviac poškodených úsekov ciest poskytol 600-tisíc. "Na zostávajúce opravy šetríme už druhý rok. Potrebujeme opraviť potok a cesty. Máme milión. Reálne potrebujeme tri," hovorí Gajdošová.
Medzitým sa v intraviláne obce začali zosúvať svahy. Prívalová voda ohrozuje blízke rodinné domy. Obec šetrí. Stopla všetky naplánované aktivity. O peniaze z európskeho programu Nórskeho finančného mechanizmu sa uchádzala neúspešne. Úrad vlády žiadosť posúdil ako opodstatnenú, ale podľa neho nedosiahla dostatočný počet hodnotiacich bodov. "Obecných 56-tisíc za spracovanie žiadosti bolo v nenávratne," hovorí Gajdošová. Z obecnej kasy povodne vytiahli už aj 240-tisíc za tvárnice na spevnenie brehov.
Bez peňazí a s rizikom
Starostka vie, že prioritne treba odstrániť príčinu povodní. Problém nevzniká na území obce, ale v lesoch nad ňou. Na to, aby sa mohla uchádzať o peniaze na protipovodňové opatrenia, však musí Konopnianku a Vrchpoľný potok vlastniť, či mať v dlhodobej správe. To je riziko. Kým by sa reálne dostali k peniazom, môže prísť povodeň znova. Za všetky škody bude zodpovedná obec. Na kúpu potokov peniaze nemá. Ani na mechanizmy, ktoré správca tokov potrebuje. Na zásahy do potokov musia mať odborníkov. "Kde ich vezmeme?" pýta sa Gajdošová. Na úver z banky si netrúfajú. Odstránenie škôd v dedine hoci len po silnejšej búrke môže ohroziť splátky v banke. Predvídať sa nedá nič.
Ani z voza, ani na voz
Riešenie ponúkol ďalší projekt. Vychádza z odporúčania štúdie, ktorú vypracoval Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) po povodni v roku 2005. "Odborník navrhol, aby sa nad obcou v lokalite Kyslá voda vystavala nádrž - polder. Tá by zachytila prívalové vody z potokov a prepustila by len toľko, koľko zvládne koryto. Z eurofondov sme chceli na polder čerpať odhadovaných 31 miliónov korún," hovorí starostka.
Obec však najprv musí v lokalite odkúpiť pozemky od jednotlivých vlastníkov. O peniaze na stavebné práce sa môže uchádzať iba s odbornou dokumentáciu. Požiadala Úrad vlády o potrebných 700-tisíc na jej vypracovanie. Neuspela. Situácia v lokalite Kyslá voda sa s každým dažďom komplikuje. Obec je v neustálom ohrození. "Sme na tom horšie ako 10 rokmi," konštatuje starostka. Posledné nádeje vkladá do žiadosti o podporu z Environmentálneho fondu ministerstva životného prostredia (MŽP).
Odporúčanie
Štátny tajomník MŽP Jaroslav Jaduš starostov obcí Sninského regiónu informoval, že jednou z možností získania peňazí z eurofondov je, aby obec s podobným problémom figurovala v zoznamoch SVP. Ten je oprávneným žiadateľom na čerpanie peňazí z EÚ. Zostaví zoznam prioritných aktivít protipovodňovej ochrany.
Starostka Zuzana Gajdošová sa spolieha, že Pčoliné v zozname obstojí. Chápe, že obec bez pomoci štátu tento problém nevyrieši. Cesta k eurofondom je pre ňu drahá a problémová. Odborná pomoc je tiež nevyhnutná.
Autor: top
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
