MILAN POTOCKÝ, milan.potockykorzar.sk
Sedem jaskýň, ktoré sa nachádzajú v katastri obce Brekov a v blízkosti navštevovaného Brekovského hradu, zostane pred zrakmi širokej verejnosti utajených. Jaskyne sú podľa odborníkov pre bežného človeka ťažko prístupné a nebezpečné. Do chodieb pod hradom, ktoré sa nachádzajú v hĺbke až 40 metrov, sa dostanú len tímy jaskyniarov a horolezcov. Jaskyne museli navyše pred vandalmi uzavrieť kovovými bránami. Zničili tu krasovú jaskynnú výzdobu a chodby zaplnili odpadom.
HUMENNÉ. Brekovský hrad navštívi každoročne vyše 4-tisíc turistov. Jaskyne, ktoré sa nachádzajú v jeho blízkosti, by boli vhodnou doplňujúcou atrakciou. Zrealizovať tento zámer je však podľa jaskyniarov nereálne. Dostať sa do chodieb je náročné, pretože sa rozprestierajú hlboko pod zemou. Turisti by museli zlaňovať v ťažkom teréne desiatky metrov. Časť chodieb je úzka, v niektorých úsekoch sa musia jaskyniari doslova predierať. Zdenko Hochmuth zo Slovenskej speleologickej spoločnosti vysvetlil, že sú to strmé klesajúce chodby, diery na hranici priechodnosti.
Jaskyne v okolí Brekova
Najznámejšími jaskyňami sú Veľká Artajama a Brekovská jaskyňa. Druhú menovanú objavili v roku 1989 počas odstrelu v najvrchnejšej časti kameňolomu. Vtedy došlo k odkrytiu jaskynného vchodu. Ten sa nachádza na juhu v nadmorskej výške 260 metrov. Kvôli nálezu vchodu do jaskyne museli v tejto časti kameňolomu ukončiť ťažbu.
Ďalšia jaskyňa Veľká Artajama je prírodná pamiatka. Ide o ojedinelú, morfologicky komplikovanú vertikálnu jaskyňu vo vápencoch Vihorlatských vrchov. Má charakter krasových jaskýň. Predstavuje priepasťový jaskynný krasový útvar s hĺbkou v najnižšom mieste až 48 metrov. Nachádza sa v nej malé jazierko.
Neďaleko od nej je jaskyňa Malá Artajama. Ďalšie sú na kopci Krivoštianka. Ide o vertikálnu jaskyňu Okno, ktorá je hlboká 20 a dlhá 60 metrov a Jaskyňu pod Čubkom a Jaskyňu ílov. Je to približne 1,5 metra vysoká plochá jaskynná chodba vyplnená ílovitými sedimentmi. Jaskyňa v Brekovskom kameňolome je v súčasnosti zničená.
Dolu sa spúšťali aj domáci
Brekovské jaskyne lákajú speleológov zo Slovenska už celé storočie. Prvé prieskumy sa tu uskutočnili v roku 1918. Starosta obce Brekov Ján Ambro hovorí, že jaskyne sú atrakciou, o ktorej nevedia ani mnohí obyvatelia okresov Humenné, Michalovce a regiónu Zemplína. Na ich využitie má však rovnaký názor ako speleológovia. V rámci turistického ruchu by ich mohli navštevovať len skúsení horolezci a jaskyniarske výpravy zo Slovenska a zahraničia. Jaskyne majú prebádané aj mnohí mladí ľudia z obce. Zo zvedavosti sa spustili do 20-metrovej rokliny po lane. Posledné roky sa tam však nedostanú ani domáci. Speleológovia na ne umiestnili ochranné kovové mreže, pretože neznámi vandali tu poškodili a zdevastovali jaskynnú výzdobu.
Stále sú neprebádané
Zdenko Hochmuth hovorí, že hoci tu prebehol prieskum, lokalita stále nie je úplne prebádaná. V súvislosti s jaskyňami sa objavili teórie, že od Brekovského hradu existuje systém chodieb, ktoré vedú popod rieku Laborec až k Jasenovskému hradu. Hochmuth vysvetľuje, že táto verzia je dosť nepravdepodobná. V stredoveku podľa neho nebola banská činnosť na takej úrovni, aby dokázali prepojiť jednotlivé chodby k hradom. Osud jaskýň je podľa Hochmutha ohrozený aj neďalekou banskou činnosťou v brekovskom kameňolome. "Je to trvalý konflikt, ktorý môže spôsobiť devastáciu jaskýň."
Autor: mpo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
