zásob. Obaja to povedali počas svojich návštev v regióne Zemplína.

VINIČKY/HUMENNÉ. Perlit chce v blízkosti obce Malá Bara ťažiť Zemplínska plavebná spoločnosť. Požiadala košický obvodný banský úrad o určenie dobývacieho priestoru. Pozitívne rozhodnutie je základným predpokladom pre vydanie súhlasu na ťažbu. Košický úrad rozhodol v prospech ťažobnej spoločnosti. Napriek tomu, že to nie je v súlade s územnými plánmi obce, ani samosprávneho kraja. Proti sa postavili vinohradnícke organizácie, obec Malá Bara, Košický samosprávny kraj (KSK), Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a Martin Benkovič z Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno. Všetci poukazujú na jedinečnosť Tokajskej oblasti. Majú za to, že akákoľvek ťažba ju negatívne ovplyvní. Ohrozuje to jej zápis do svetového dedičstva UNESCO. Hlavný banský úrad napokon rozhodnutie košického úradu zrušil a vrátil na nové konanie.

Cieľ: Odpis zásob

Právnik Košického samosprávneho kraja Jozef Šuchta hovorí, že je to "len vyhratá bitka, nie vojna." Krokom hlavného banského úradu hrozba ťažby nezmizla. Oponenti chcú odpis zásob ložiska. KSK už naň spracoval návrh. Šuchta sa v ňom odvoláva na banský zákon. Podľa neho má byť odpis urobený, ak "ide o zásoby, ktorých dobývanie by ohrozilo verejné záujmy," resp. "význam ochrany prevyšuje záujem na vydobytí týchto zásob." Z doterajšej korešpondencie s ministerstvami dobrý pocit nemá. Ministerstvo výstavby reagovalo neurčito, že treba odstrániť rozpor medzi krajským stavebným úradom a obvodným banským úradom (ObBÚ). Ministerstvo hospodárstva a životného prostredia odpovedali vyhýbavo. Vraj nechcú zasahovať do právomoci ObBÚ. Na strane odporcov ťažby ešte prednedávnom jednoznačne stáli len ministerstvá kultúry a pôdohospodárstva.

Kramplová zásadne proti

Ministerka Zdenka Kramplová sa počas návštevy vo Viničkách rozohnila: "Máme zlato, striebro a urán. Na malom území je veľa nerastov, ale nemáme technológie, ktoré by boli čisté. Ja sa nemôžem zmieriť s tým, že veľké ťažobné spoločnosti sem prichádzajú ako do Afriky vyťažiť, využiť a odísť." Podľa nej za tým stojí aj mäkká legislatíva: "Nemôže byť prioritou ministerstva hospodárstva ťažba na malom zaľudnenom území. O perlite som hovorila s ministrom. Povedal, že všetky záležitosti sú v Tokaji zastavené." Aj ona priznáva, že definitívnym riešením je odpis zásob: "Je to na ministerstve hospodárstva. Ono by k tomu malo pristúpiť iniciatívne. Rovnako aj poslanci mali by tlačiť, aby sa zásoby odpísali."

Tokaj prednedávnom navštívil aj parlamentný výbor pre pôdohospodárstvo. Jeho predseda Ján Slabý (SNS) uviedol, že až na tvári miesta niektorí poslanci videli, ako blízko je ložisko k viniciam: "Riešenie je otázka interpelácií." S ministrom Jahnátkom vraj rokoval on aj poslanec Köteles. Kramplová uviedla, že s Jahnátkom hovorila aj o uráne: "Povedal, že sa na Slovensku vôbec ťažiť nebude."

Jahnátek: Prioritu má turizmus

Jahnátek jej slová potvrdil po zasadnutí vlády v Humennom. "Nie je momentálne eminentný záujem, aby sa ťažili ďalšie množstvá v nových ložiskách," reagoval na otázku Korzára, ako sa rezort postaví k ťažbe perlitu v Malej Bare. Vychádza z toho, že súčasné ložiská sú využívané len na 30 percent: "Rokujeme, aby sme vyňali túto oblasť z bilančných zásob Slovenska. Hovorím o odpise." Dôvod nevidí ani na otváranie uránových baní: "Nestačí urán len ťažiť, ale vedieť ho aj spracovať do finálnej podoby. Konzultoval som aj s ministrom životného prostredia. Upozorňujem ho, že momentálne nie je vhodná doba na ekonomické využitie týchto zásob. Navyše, už pri vrtoch dochádza k úniku rádioaktívnych látok a toto nepotrebujeme. Z hľadiska priemyslu nám urán zatiaľ neprináša dostatočný efekt." Potvrdil, že v Tokajskej oblasti dáva ministerstvo prioritu turizmu: "Poďme radšej touto cestou, netlačme sa všade len robiť lomy alebo ťažký priemysel."

"Lukratívny" perlit

Na Slovensku je dnes 5 ložísk perlitu. Ťaží sa len v jedinom - v Lehôtke pod Brehmi: "Aj tu ťažba klesá. Vôbec sa neťaží v najväčšom v Jastrabej," hovorí Jozef Šuchta. Podľa neho preto povolenie ťažby v Malej Bare nedáva logiku.

Tunajšie ložisko má variabilnú kvalitu perlitu, jeho výskyty sú nepravidelné a neveľké. Perlit nie je strategickou surovinou Slovenska a dá sa nahradiť inými. V rámci štátu je vnímaný ako surovina regionálneho významu: "Keby aj zrazu bol veľmi potrebný, ťažiť sa môže začať v Jastrabej. Tokajská oblasť má celkom iné priority."

Porovnávať význam ložiska perlitu s celosvetovým významom Tokajskej vinohradníckej oblasti je podľa Šuchtu nemožné a nelogické. Právnik oba "zámery" porovnáva aj hospodársky. Kým v ťažobnej spoločnosti nájde prácu asi 20 ľudí, vo vinohradníckej oblasti a v cestovnom ruchu stovky.

Čo ohrozuje Tokaj

Samosprávny kraj okrem odpisu zásob perlitu bojuje aj proti výstavbe hate v Ladmovciach, tepelnej elektrárne v Trebišove a avizovanej ťažbe zinku, medi a uránu v Tokajskej oblasti.

"Prieskumné územie uránu - Zemplín vymedzujú obce Viničky, Ladmovce a Černochov. Tretina z neho zasahuje do Tokajskej oblasti. Záujem o prieskum majú dve ťažobné spoločnosti. Rizikom sú už prieskumné vrty. Už pri nich dochádza k uvoľňovaniu radónu," argumentuje Šuchta. Štát podľa neho musí jasne povedať, čo je jeho prioritou v Tokaji ťažba alebo cestovný ruch.

Šuchta otvorene hovorí, že ťažobné spoločnosti láka na Slovensko kombinácia nedokonalej legislatívy s perspektívou vysokého profitu. Príkladom je známa ťažba uránu na Jahodnej, kde sú asi 3 milióny ton zásob nerastu. Náklady na dobývací priestor vrátane celej technológie sa podľa Šuchtu pohybujú okolo 50-100 miliónov. Predpokladaný profit spoločnosti sa pritom odhaduje na desiatky miliárd! Štát z toho "vďaka" našej legislatíve získa zlomok: "Za užívanie priestoru by ťažobná spoločnosť platila ročne 20-tisíc korún za kilometer štvorcový z toho 15 by šlo dotknutému mestu Košice a 5 štátu." Apropó, štát "zarobí" na poplatkoch za všetky dobývacie priestory na Slovensku asi 126 miliónov korún ročne. Podľa odhadov by to mali byť 3 miliardy!: "Len za ložisko ako je Jahodná by v Kanade ťažiari zaplatili 30 miliónov dolárov. U nás je to spomínaných 20-tisíc korún. Stávame sa novodobým Klondikom."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín