Dnes sa potúlame po Štúrovej ulici. Nielen ona, ale aj jej okolie od vekov patrili slovenským osadníkom.
MICHALOVCE. Je nesporne najstaršou časťou dnešných Michaloviec. Najstaršia správa o nej je z roku 1335.
Jedna z najstarších
Vtedy aj neskôr sa spomína ako Thotmyhal, Tothmihaly, Thothucha, Thotmichalucha, Totmihal, Thotwcha, Tothwcza. Pomenovaním Tót maďarčina označovala pôvodné slovanské obyvateľstvo. Podľa nášho sprievodcu Jaroslava Gorása bolo odlíšenie podľa národnosti asi nutné: "Najmä kvôli príchodu nemeckých osadníkov tí sa usídlili vedľa slovanskej komunity na dnešnom námestí." Listina z r. 1335 prezrádza, že v štvrti je kostol, svätostánok, kúria šľachtica Michala, jeho syna Andreja a vnuka Jakova. Neskôr pramene hovoria aj o kúrii šľ. Imricha a pozemkoch šľ. Ladislava a jeho syna Jakuba. Všetko bolo pri kostole, cintoríne a hrobke pánov z Michaloviec. V druhej časti štvrte bol mlyn. Ten zdedil šľ. Imrich a jeho bratia. Za domami boli záhrady so stromami. Neskôr ich vyklčovali a premenili na úrodnú pôdu. Všade to ale nešlo. Prečo? Nuž, spomína sa tu Macharuspatak (Močaristý potok), Macharusfewld (Močaristé pole) či Noghpatak (Veľký potok)... Spomínate si na legendu o Reinholdovi, uväznenom v močiaroch?
Časy Hadvábnej...
Apropó, o Slovenskej sme už hovorili. Práve ňou viedla dôležitá obchodná cesta z Mukačeva do Poľska. Boli tu aj trhové miesta - preto si ju obľúbili židovskí obchodníci. V 19. storočí tu mali toľko obchodov z textilom, až ulicu premenovali na Hadvábnu. Na najstaršej mape (1786) je len 12 domov na severnej strane s fasádami na juh. Po príchode osadníkov z Haliča pribudli aj na opačnej strane. Veľkosť a rozvoj Slovenskej dokumentuje jej zobrazenie na vedute spred r. 1809. Na mape z r. 1826 je už na ulici 27 domov. Žiaľ, veľký záujem, ale obmedzená kapacita spôsobili, že záujem kupcov a investorov sa časom preorientoval inam - na dnešné námestie. Konečnú bodku za časmi najväčšej slávy Slovenskej dala prestavba kaštieľa a premiestnenie mosta. Hlavnú obchodnú trasu tým odklonili na Dolnú ulicu. Osu Slovenskej bol spečatený - jej význam klesal, obchodný ruch pomaly tíchol a život zovšednel. Dnes by už málokto povedal, že táto bočná ulička bola kedysi hlavnou tepnou mesta.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
