Michalovciach včera prebiehal proces so ženou obvinenou z bosoráctva rovnako ako pred tristo rokmi.
MICHALOVCE.V rámci Medzinárodného dňa múzeí mali návštevníci michalovského múzea možnosť vidieť proces s bosorkou, ktorý sa odohral na Zemplíne presne v roku 1703. Súd starobylej uhorskej Zemplínskej stolice, do ktorej patrili i Michalovce súdil skupinu bosoriek z južnej časti regiónu Zemplína.
Tancovali s diablom
"Povestným stretnutiam čarodejníc bol hlavne Tokajský vrch. Ľud si rozprával, že strigy sem zvykli chodievať a tancovať v noci. V stoličných písomnostiach sme objavili, že v roku 1703 viedli verejný proces proti strigám, ktoré tu tancovali. Vyšetrovali napríklad 40-ročnú dievku za to, že tancovala s diablom," vysvetlil historik Martin Molnár.
Dodáva, že ďalšie veľké procesy na Zemplíne pokračovali v sídle stolice v Sátorajaújhely v rokoch 1731-1755. Obete podľa historika pochádzali z obce Ladmovce a ďalších obcí trebišovského regiónu. Molnár hovorí, že upodozrievanie z bosoráctva sa v 16. storočí šírilo Európou ako epidémia. „V jednom nemeckom meste dokonca upálili za jediný deň 133 bosoriek".
Bosorku upálili na hranici
Proces s bosorku sa odohral na nádvorí múzea v piatok dopoludnia a podvečer. Nechýbal súdny tribunál a svedkovia, ktorí mladú ženu usvedčili z bosoráctva. Po vypočúvaní a mučení ju upálili na hranici. Divadelnú hru pripravili študenti Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.
„Bolo to pre tie ženy veľmi nepríjemné a ponižujúce," myslí si 22-ročná Ivana Gibová, ktorá stvárnila upálenú bosorku Agátu Bordášovú. „Všetko to bola demagógia a ukážka toho, ako sa dá sfanatizovať a ovplyvniť prostý ľud," dodal predstaviteľ sudcu Erik Jančo.
Striga v každej dedine
Súčasťou podujatia bola aj vernisáž výstavy - Po stopách bosoriek v Karpatoch - vedmy minulosti a súčasnosti, ktorú pripravila spoločnosť Uroborost. Návštevníkom odkrýva atmosféru magického sveta panujúceho na slovenskom vidieku, nočných zhromaždení bosoriek a démonov.
Etnograf Maroš Demko hovorí, že termínom bosorky a strigy označovali ľudia osoby, ktoré mali nadprirodzené schopnosti ovplyvňovať osudy iných vo svoj vlastný prospech. Napríklad spôsobovali krupobitie, ktoré poškodilo susedovi úrodu, alebo kravám „kradli" mlieko. "Za bosorky väčšinou označovali ženy, ktoré mali uhrančivý pohľad, alebo mali nejaké výrazné znamienko. Boli to väčšinou vdovy, alebo ženy, ktoré sa ostatných stránili a nežili už spoločenským životom," objasnil Demko. Návštevníci si mohli vypočuť aj pútavú prednášku o živote bosoriek s názvom "Bosorky či liečiteľky".
Okrem bosoráctva nechýbala v múzeu ulička dobových remesiel, ukážky výroby povrazov, paličkovanej čipky, tkáčskych remesiel, ukážky činnosti policajných psovodov a záchranárov z Hasičského a záchranného zboru v Michalovciach. O deviatej večer bola pre verejnosť pripravená prehliadka múza spojená s ochutnávkou vín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
