Synagóga Klaus patrila mimoriadne zbožným židom
Na Štúrovej, kde sme sa túlali minule, ešte chvíľu zostaneme. Nazrieme do dvora, kde bola jedna zo židovských modlitební Klaus. A teraz prekvapenie: Stojí dodnes!
MICHALOVCE. Vysvetľovať, prečo je práve tu, nie je potrebné. Veď práve židovská komunita, ktorá obchodovala s textilom hadvabom, jej na istý čas dala meno Hadvabna ulica.
Patrila chasidským Židom
Je len logické, že si tu vystavili aj modlitebňu. Viac vŕta v hlave názov. Náš sprievodca Jaroslav Gorás vysvetľuje, že pomenovanie Klaus upresňuje, že patrila oddelenej skupine mimoriadne zbožných židov na bohoslužby: "Nazývali ich aj chasidskí židia podľa hnutia, ktoré vzniklo v Haliči. A najpočetnejšia skupina židov, ktorí sa prisťahovali do Michaloviec, prišla práve z Haliča!" Gorás trochu študoval aj filozofiu odnože. Ako zistil, chasidskí židia sa chceli priblížiť duchovnému ideálu človeka s veľkou mierou charizmy. Hlásali radosť z každodenného konania a vyznávali, že všetko je dielo Hospodinovo: "Aj preto denne ráno aj večer navštevovali modlitebňu." Vyrástla v záhrade domu, kde býval rabín asi vtedy, keď budovali aj reprezentačnú hlavnú synagógu v centre mesta v roku 1888. Pre osvieženie pamäte tá stála tam, kde je parkovisko pri poliklinike v centre. Padla za totality.
Zničená a zabudnutá
Ale vráťme sa k jej menej honosnému náprotivku, ktorý to prežil - Klausovi. Budova je prízemná, vysoká len asi 6 metrov. Kedysi sa do nej vchádzalo spredu a zboku a v prednej časti mala galériu: "Či bola husto zamrežovaná a slúžila len mužom? Nevedno. Viem len, že v meste boli len ortodoxní židia, resp. neologický (novátorský) smer sa nepresadil tak, aby tu vystavali aj takú modlitebňu," uvažuje Gorás. Starodávneho Klausa možno nájsť na Štúrovej č.8 hneď pri vinárni. Ale pozor, z ulice sa k nemu nedostanete, lebo dvor je predelený. Bližšie si budovu možno obzrieť z Kostolného námestia. Klausa uvidíte hneď v strede na konci dvora tunajších servisov. To, že z neho k židovskému Bohu denne putovali tisícky modlitieb viac ako 50 rokov, by už dnes nikto nepovedal. Je v zlom stave a "obaľujú" ho rôzne plechové prístavby. Neveľmi pomohlo aj využívanie budovy za posledných 60 rokov. Vyzerá ako nevzhľadná ruina. Trochu krajší pohľad, naznačujúci bývalú honosnosť, sa naskytne cez bránu dvora kláštora sv. Terezky z Farskej ulice.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
