ANNA KORNAJOVÁ, anna.kornajovakorzar.sk

Do oživenia rekreačnej oblasti pôjde 50 miliónov korún z rozpočtu mesta Snina. Výstavbu letných kúpalísk chcú začať teraz a ukončiť pred začiatkom budúcej turistickej sezóny.

SNINA. Na ostatnom mestskom zastupiteľsve, ktoré sa konalo vo štvrtok, sa poslanci okrem iného zaoberali informatívnou správou o investičnej akcii revitalizácie areálu kúpalísk v rekreačnej oblasti Rybníky Snina. Predložili ju oddelenia výstavby, správy majetku mestského úradu a útvar regionálneho rozvoja.

Europeniaze nevyšli

V predchádzajúcom období sa s revitalizáciou rekreačnej oblasti často skloňovalo financovanie, ktoré by nezaťažilo mestskú kasu. Do úvahy pripadalo využitie peňazí z eurofondov. To je však podľa Novej stratégie cestovného ruchu SR do roku 2013 možné len vtedy, ak by bolo územie definované ako územie s medzinárodným a národným významom, alebo ako územie v regióne vyššej kategórie ako príslušný región. Sklamaním pre vedenie mesta je fakt, že Snina spadá len do územia IV. kategórie s regionálnym významom. Nemôže preto žiadať o nenávratné finančné prostriedky z Regionálneho operačného programu.

Prekvapení?

Na túto prekážku pri získaní dotácií už rok verejne upozorňovala členka komisie pre regionálny rozvoj a cestovný ruch pri mestskom zastupiteľstve Daniela Galandová. "Ak by si kompetentní už vtedy preverili kategorizáciu územia, nemuseli by teraz na jar zostať zaskočení. Pochopili by, že reálne sa takáto rekonštrukcia v tomto území dá financovať len z vlastných, alebo úverových zdrojov," hovorí. Podľa nej nie je Nová stratégia cestovného ruchu dogmou: "Prekategorizovanie územia je v budúcnosti možné, ak mesto presvedčí ministerstvo hospodárstva, že cestovný ruch je naozaj jeho prioritou. Dá sa to však, len ak konečne začne riešiť cestovný ruch komplexne a pripraví pre turistov atraktívny balík služieb nielen športovo-relaxačného charakteru. Cestovný ruch v Snine sa nedá postaviť na troch bazénoch. Okrem toho je nevyhnutný dialóg so všetkými zainteresovanými - funkčné partnerstvo, čo zatiaľ v Snine nefunguje," uviedla.

Realita

Faktom je, že mesto zostane pri financovaní I. etapy odkázané len samo na seba. Podľa slov primátora Štefana Milovčíka si mesto pri investíciách do výstavby I. etapy - teda letných sezónnych kúpalísk môže reálne dovoliť vyčerpať 50 miliónov korún z mestskej kasy. Poslanci uložili mestskému úradu, aby revitalizáciu kúpalísk začal v týchto dňoch a ukončil ju v máji 2009.

Poslanec Miroslav Balog (Smer) sa vyjadril, že je "rád, že sa konečne niečo pohlo." Má za to, že "ak uvidia záujem a aktivity mesta súkromní investori, tak sa k nemu pridružia." Poslanec Juraj Skrip(NeKa) navrhol, aby mesto poslancov pravidelne informovalo o stave prác.

Odkiaľ na to vziať?

Autor projektu Jozef Bajus predstavil v októbri minulého roku dve alternatívy. Prvá ráta s rekonštrukciou bazénov a vonkajšieho areálu s využitím len počas letnej sezóny. Predpokladané náklady sú takmer 90 miliónov. Kapacitne by sa sem vošlo 1200-1600 návštevníkov. Druhá vízia zahŕňa aj výstavbu krytého wellnes centra s celoročnou prevádzkou. Investícia by potom bola takmer dvojnásobná - približne 160 miliónov korún. Výhodou je, že centrum by mohlo využívať 200-300 ľudí denne aj mimo hlavnej sezóny. Poslanci minulú jeseň schválili podporu projektu celoročnej prevádzky.

Predstavy kontra realita

Aktuálnou predstavou mestských úradníkov pri zabezpečení aspoň čiastočného financovania je využitie Programu cezhraničnej spolupráce medzi Poľskom a Slovenskom. Druhou možnosťou je Program ENPI CBC, do ktorého sa môžu zapojiť okrem Slovenska aj Maďarsko, Rumunsko a Ukrajina. Program však ešte nie je schválený a prvé výzvy sa dajú očakávať až po roku 2009. Daniela Galandová opäť upozorňuje, že výstavba zisk vytvárajúcich projektov, akými sú napríklad bazény, je "neoprávnenou aktivitou", na ktorú mesto Snina peniaze z verejných zdrojov nedostane. "Iné by to bolo, ak by mesto začalo pripravovať tematické siete náučné trasy - spájajúce aj ďalšie miesta s podobnými vlastnosťami, ktoré majú za cieľ celkové posilnenie turistického potenciálu cezhraničných regiónov," uzavrela.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín