augsburského vyznania, ľudovo luteránov.
MICHALOVCE. Aj táto nenápadná budova, učupená za autobusovou stanicou, skrýva viacero záhad.
Prvou je dátum vzniku a účel. Všeobecne sa uznáva, že kedysi slúžila ako skleník, ktorý bol súčasťou kaštieľa. Gorás predpokladá, že je to len zlomok minulosti budovy: "Otázne je, či ju nepostavili skôr, ako obe krídla kaštieľa, teda pred rokom 1809."
Otázniky sa vynárajú jeden z druhým. Prečo je medzi "kostolom" a miestnosťami ľavého krídla kaštieľa dvojitý múr? A čo veža súkromnej kaplnky, ktorú dal postaviť gróf Michal Sztáray? Je novostavbou? Alebo stojí na základoch "nejakého" paláca? Indície na to sú! Stačí si uvedomiť, že tento priestor stál kedysi "vo vnútri", chránený hradbami michalovského hradu. Prestavby a premeny sa tu diali celé storočia. Tiež sa menil vzhľad kostola. Dokazuje to nákres zo začiatku 19. storočia, či odlišná fasáda a vstup na zábere z roku 1934.
Sztáray reformátor
Veľa tajomstiev skrýva aj história reformácie cirkevného života. Jej stúpencami boli významné rody Thurzovcov, Nádašdiovcov, Révayovcov a Peréniovcov. Práve posledne menovaní šírili nové idey v Zemplíne už od roku 1526: "Medzi prvými reformátormi bol aj Michal Sztáray. Vystúpil z františkánskeho rádu a od roku 1528 pomáhal šíriť reformáciu." V Michalovciach, Sobranciach, Trebišove a Vranove vznikali cirkevné zbory od roku 1550. Najneskôr od roku 1558 k nim patril aj terajší farský kostol. Reformácii naklonená šľachta používala maďarčinu, v kostoloch kázali maďarskí kazatelia a tak sa šíril najmä kalvinizmus. Keďže platila zásada - kde pán, tam aj poddaný, ľudia sa prispôsobili. Ale...
Farár skončil na galejách
Maďarčine rozumeli málo, čo zohralo rolu pri ich rekatolizácii. Veľmi tvrdá forma protireformácie zasiahla Uhorsko za vlády Leopolda I. (1655 1705): "V roku 1674 uväznili aj michalovského evanjelického farára. Keďže sa odmietal vzdať viery, odsúdili ho do otroctva na španielske galeje. Podobne v roku 1687 v Prešove umučili a popravili 24 popredných šľachticov, predstaviteľov mesta a evanjelickej cirkvi."
A ešte jeden paradox Žofia Báthoryová, vdova po Jurajovi Rákoczim, sa pričinila, aby kostol v roku 1672 vrátili katolíkom. Jej syn František II. Rákoci sa počas povstania (1703 1711) postaral o opak: "Aby sa vrátil kalvínom. Rákoczi bol viackrát aj v Michalovciach, býval v blízkom kaštieli."
Po potlačení jeho povstania rekatolizácia vyvrcholila. Kazateľ bol v meste ešte do roku 1722, čím sa 200-ročné obdobie reformácie pre Michalovce uzavrelo. Reformovaná cirkev sa sem vrátila až po takmer 200 rokoch.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
