počas tlačovej besedy v Trebišove.
TREBIŠOV. Dodala, že variant, ktorý sa pripomienkuje od júna 2008, sa na 90 percent zhoduje s tým, ktorý nechala na ministerstve v apríli 2006. Do parlamentu ide po 3. júli.
Pridlhú prípravu nekomentuje
Pridlhú prípravu do legislatívneho procesu Radičová nekomentuje. Víta, že súčasné vedenie rezortu v ňom zachovalo niektoré princípy: "Nositeľom a objednávateľom služby je klient. Už neplatí, že má mať čosi pridelené a nemôže o tom rozhodnúť on." Za prínos Radičová považuje, že zákon otvára priestor pre upustenie od zatvárania klientov do sociálnych zariadení, ale uprednostňuje terénnu či ambulantnú starostlivosť: "A predovšetkým starostlivosť v domácom prostredí." Stanoví aj nové pravidlá pre vytváranie širokého spektra sociálnych služieb pre obyvateľov od nízkoprahových zariadení, denných stacionárov cez nocľahárne, útulky až po chránené podporované bývanie, reintegračné centrá, sociálne poradenstvo, prevenciu a podobne. "V tom k zásadnej zmene nedošlo."
S rodinnými službami Slovensko mešká
Mrzí ju však, že v zákone chýbajú niektoré pôvodné paragrafy: "Obsahoval služby pre rodinu pomoc s nezaopatrenými deťmi, pri vzdelávaní, príprave do školy... Leitmotívom bola motivácia rodičov k riadnemu plneniu povinnej školskej dochádzky, pomoc pri príprave na školské vyučovanie, jeho doprevádzanie na vyučovanie, podpora zabezpečenia stravy, základných školských pomôcok a podobne." Dodala, že všetky krajiny EÚ to už majú, len Slovensko mešká. V zákone chýba aj paragraf na podporu rodín, aby zvládali výchovu detí v súbehu s pracovnými aktivitami. Radičová napríklas navrhovala, aby materské centrá boli registrované a podporované štátom, chcela garantovanú pomoc osamelým rodičom. Vyhlásila, že sa o návrat týchto paragrafov pokúsi v parlamente.
Pomôže len ohrozeným
Za chybu považuje, že zákon sa "preorientoval" na ľudí, ktorí už v krízovej situácii sú: "Pôvodne bol väčší dôraz na prevenciu a mechanizmy, aby sa do krízy nedostali." Zmena nastala aj pri službách už ohrozeným. "Pracovne sme to nazvali moment výťahu, teda že napríklad bezdomovcovi nielen poskytneme prístrešie, ale pomôžeme mu aj dostať sa z toho. Po novom tento princíp chýba, zákon sa zameriava len na moment ohrozenia." Vypadlo aj zrovnoprávnenie poskytovateľov služieb: "Všetci mali mať rovnaké podmienky a garancie, aj finančné." Zákon ich delí na verejných a neverejných poskytovateľov, čo znamená aj rozdielne financovanie. "Ak raz tretí sektor robí sociálne služby dobre, nie je dôvod, aby sa neregistroval rovnocenne ako všetci ostatní," oponuje Radičová. Najväčšiu diskusiu predpokladá o financiách. Podľa predstáv štátu to majú zaplatiť obce a samosprávne kraje. Tie zatiaľ nevedia, odkiaľ na to vezmú.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
