ANNA KORNAJOVÁ, anna.kornajovakorzar.sk

Dedinčania nemôžu vydržať občasný zápach z okolitých polí, keď je na nich hnojovica z veľkoošipárne Pláne. Aj po dvojročných sezónnych naťahovačkách má každá strana vlastnú pravdu.

PUSTÉ ČEMERNÉ. Po žatve Roľnícke družstvo Voľa v okrese Michalovce pôdu v okolí obce prihnojuje hnojovicou z blízkej veľkoošipárne. Vietor, ktorému pomáha nízky tlak, nesie dusivé výpary rovno na dedinu. Hromozvodom sťažností dedinčanov je obecný úrad.

Dedinčania: "Smrad až oči štípe!"

Ľudia sa tu na zápach hnojovice sťažovali pred rokom. Problémom sa zaoberalo obecné zastupiteľstvo. Sťažnosť z obce prešetrovala aj Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP). Podľa nej vývozca hnojiva, ba aj poľnohospodári nič neporušujú. Prešiel rok. Dedinčania majú rovnaký problém. "Bývam na južnom konci dediny pri poliach. Nechcite vedieť, čo to je, keď sú vonku horúčavy, alebo ako minule, je nízky tlak. Pred tým smradom sa nikde neschováte. Je mi zle, bolí ma z toho hlava a žalúdok," posťažovala sa Anna Slepáková. Svoje problémy nedávno prerozprávala aj Obvodnému úradu životného prostredia v Michalovciach. Podľa starostu Ota Fenina nebola v týchto dňoch jediná, ktorej zápach spôsobil problémy: "Sťažovali sa všetci." Navyše, dedinčanom prekáža, že cez obec počas vývozu pendlujú hore-dole niekoľkotonové cisterny. Podľa mnohých jazdia s chúlostivým nákladom dosť divoko.

Obec: "Treba pravidlá"

Fenin hovorí, že dedinčania nie sú proti takémuto hnojeniu. Ide im len o to, aby sa hnojovica dostala do pôdy počas preorávania. "Takto sa na polia len vyvezie a zápach zem nepohltí." Podľa námetov Čemerčanov by bolo vhodné, aby sa polia zahnojovali len do teploty 27°C. Ohľad by sa mal brať aj na tlak vzduchu a prúdenie vetra. V prípade, ak by ľudia starostu informovali, že zápach začína byť neznesiteľný, aby vývoz zastavili. "Nechceme nikoho obmedzovať, ale ohľad by mali brať aj na zdravie ľudí. Problémy majú hlavne starší," hovorí. Jeho zástupca Štefan Mikloš dodáva, že zatiaľ na telefonáty dedinčanov reagoval vedúci veľkoošipárne síce okamžite, no svojsky: "Prešiel sa po dedine a pracovníčku obecného úradu schladil s tým, že on nič necítil, tak na čo sa sťažujú."

Argumenty druhej strany

Vedúci chovu farmy ošípaných Pláne Miroslav Falat tvrdí, že v ten deň sa sťažoval len jeden obyvateľ, ktorému hnojovica smrdela v lese nad pasienkami družstva, kam ju vtedy vyvážali. Hovorí, že dodržiavajú presne naplánovaný proces a na polia vyvážajú len v letných mesiacoch. V zime ju separujú. Časť likvidujú v čističke v Strážskom. Tekutinou postupne napĺňajú zásobníky. "Ak ich chceme uvoľniť na ďalší rok, musíme ich vyprázdniť teraz ," vysvetľuje. Využívajú ju poľnohospodári z Vole. "Nemôžeme sa prispôsobovať zmenám počasia a ani monitorovať vietor. My máme svoj plán, družstvo takisto. Tie musíme dodržiavať. Každé omeškanie nám spôsobí straty. Ak je ráno len 15°C, ako máme vedieť, koľko bude na obed?". Podľa neho musia na žiadosť agronóma urobiť všetko včas a podľa plánu: "Nemôžeme tu nad ničím špiritizovať." Dodáva, že nikomu natruc nerobia: "Nevyvážame predsa stále, iba dva až tri dni v týždni. Len po žatve a nie cez víkendy. Snažíme sa takto veže vyprázdniť od júna do polovice júla. Podľa prevládajúcich vetrov vyberáme s agronómom najvhodnejšie parcely, čo najďalej od domov. Aj preto teraz cisterny chodia cez obec. Inak sa k nim nedostanú. Ak je blato, tak autá nejdú ani na pole, aby nezašpinili cesty," argumentuje.

Ani z voza ani na voz?

Slová o neprimeranej rýchlosti sú podľa neho neopodstatnené: "Nech o jej zníženie požiadajú políciu." Navyše, na zápach sa vraj sťažujú aj dedinčania, ktorým nevadí to, že svoje splašky vypúšťajú do miestneho potoka: "To by som rád vedel, koľko z nich má doklady, že vyprázdňuje svoje žumpy. My máme všetko v poriadku. Za pravdu nám dala aj inšpekcia." Nechápe, prečo ľudia nie sú radi, že sa hnojí prírodným spôsobom. Podľa neho je to ekologické a navyše družstvu ušetrí aj peniaze za umelé hnojivá. Menej roboty a nákladov majú aj na čističke. Likvidácia celej produkcie hnojovice je vraj nerozum: "V Európe sa hnojí už len takto." S týmto názorom súhlasí aj agronóm Roľníckeho družstva Voľa Milan Onuška.

Nová technika - menší zápach

Onuška hovorí, že dodržujú platnú legislatívu a hnojovicu do pôdy zapravujú do 24 hodín diskovým náradím. "Zatiaľ je to jediný spôsob." Družstvo už vypracovalo projekt a ním chce z eurofondov získať peniaze na špeciálny stroj. Ten dostane tekuté hnojivo priamo do pôdy. "Stojí až 3 a pol milióna korún. Prefinancovať si z neho musíme 75%." Projekt už podali. "Stroj by sme mohli mať do roku 2O10," uzavrel.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín