Jeden z nich bol však jedinou prístupovou cestou ku Klimčákovej domu. Nový vlastník svoje pozemky oplotil. Mesto sa od veci dištancuje. Žene odporúča súdy.

HUMENNÉ. Mária Klimčáková už šesť rokov žiada magistrát, aby napravil situáciu, ktorá vznikla po odpredaji Plzeňskej reštaurácie na Ulici osloboditeľov. Predaj budovy s pozemkami odklepli poslanci už pred 13 rokmi spoločnosti Ragas.

Nepomohol jej primátor, úradníci ani poslanci

V roku 2002 konateľ firmy prístupové cesty na parkovisko za budovou oplotil. Jednu z nich, cestu, ktorou chodila domov pani Klimčáková, zatarasil bránou. "Chcela som od Ragasu a mesta vidieť stavebné povolenie, pretože ma nikto z úradov neprizval ako účastníčku stavebného konania," vysvetľuje. Nestalo sa. Vedúci oddelenia výstavby mestského úradu Marián Šalata pre náš denník uviedol, že povolenie na oplotenie mal Ragas už od roku 1996. Odpovedi na otázku, či v stavebnom konaní oslovili aj pani Klimčákovú, sa v reakcii vyhol. Keďže sa opakovane sťažovala, o jej probléme na magistráte rokovali. Aj mesto žiadalo konateľa Ragasu, aby jej umožnil prístup k domu. "Dostala som od neho kľúč od zadnej bránky, ktorou smetiari chodia po odpad z mojej smetnej nádoby," hovorí.

Nasledovali ďalšie roky jej urgencií. O pomoc žiadala primátora, prednostu, oddelenie výstavby, aj hlavnú kontrolórku. Snažila sa dohodnúť s podnikateľom. Žiadny efekt. Oslovila aj poslancov. Výsledok rovnaký nič.

Náhradný a väčší pozemok odmietol

Mierny posun nastal po štyroch rokoch. Vec znovu riešili na magistráte. Klimčáková tvrdí, že konateľ firmy navrhol, aby mu za uvoľnenie cesty dalo mesto náhradný pozemok v blízkosti reštaurácie. Ten však nepatrí mestu. Šalata dodáva, že mu v záujme riešenia situácie za spornú parcelu o výmere 178 metrov štvorcových ponúkli mestský pozemok o rozlohe 400 štvorákov na inom mieste - na Sídlisku Pod Sokolejom. Podnikateľ návrh neprijal.

Rozlúsknuť to má súd

Klimčáková celú vec vníma ako obmedzovanie a porušovanie svojich práv. Nemôže sa k nej dostať sanitka, ani hasiči. Nemôže robiť žiadne stavebné úpravy. Domov chodí cez trávnik, v zime v snehu spadla. Preto sa so svojím problémom neprestajne obracia na mesto. Na jej urgencie odpovedal len prednosta mestského úradu (MsÚ) Anton Klamár. Uviedol, že mesto bude hľadať riešenie jej prístupu k domu cez mestské pozemky v zmysle územného plánu. Treba to vraj však navrhnúť do investičných akcií na rok 2009. Marián Šalata Klimčákovej odporúča, aby sa s podnikateľom súdila. Mala by "žiadať súd, aby zriadil vecné bremeno k nehnuteľnosti a to právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom k svojmu rodinnému domu." Žena to odmieta. Podľa nej je za stav zodpovedné mesto, lebo pri predaji nezriadilo na pozemok vecné bremeno práva prechodu. O vyjadrenie sme požiadali aj konateľa spoločnosti Ragas Rastislava Klamára. Ten je príbuzným prednostu Antona Klamára. Po tom, čo nám zložil, bol v neskoršom telefonáte prístupnejší. "K veci sa nebudem vyjadrovať," povedal však a zložil znovu.

ANNA KORNAJOVÁ

* * *

NÁZOR

Čím argumentuje majiteľka domu

n Mesto tvrdí, že sporný pozemok, ktorý Ragasu predalo, je len spevnenou plochou. V pasporte miestnych komunikácií, ktorý má mesto od roku 1993, nie je vraj prístup k jej domu na tomto pozemku vedený ako miestna komunikácia. Klimčáková oponuje, že bol roky účelovou komunikáciou vedúcou nielen na parkovisko za reštauráciou, ale aj k jej domu. Ten postavili už v roku 1954 a bol orientovaný k už zaniknutej ceste pred ním. Od mesta dostala všetky povolenia aj súpisné číslo na Ulicu osloboditeľov. Inžinierske siete vedú práve od tejto ulice.

n Tvrdí, že to bol riadny uznaný prístup. Dokazuje to aj fakt, že tu pred rokmi cestári upravili aj pätníky na prejazd autom ku dvoru. Jej tvrdenia má dokazovať aj kód na liste vlastníctva tohto pozemku: "Ten na vecné bremeno upozorňoval. Značka znamená, že pozemok je mestskou miestnou komunikáciou s inžinierskymi sieťami." O tejto skutočnosti podľa nej pred schválením predaja neinformoval nikto z kompetentných pracovníkov magistrátu komisiu výstavby ani poslancov.

n Klimčáková považuje za sporné aj kategorizovanie pozemku: "Ak by bol len bezvýznamnou spevnenou plochou a nie mestskou komunikáciou, nepostavili by nad ním verejné osvetlenie." Šalata potvrdil, že osvetlenie mesto vybudovalo v roku 1975. Je tam aj doteraz. Len už dnes neosvetľuje mestské "spevnené plochy". Svieti na súkromný pozemok a parkovisko firmy Ragas.

(kor)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín