CHATKY CHCÚ RIEŠIŤ, CESTA ASI NEBUDE

V katastri Stakčína je Národný park (NP) Poloniny a vodárenská nádrž (VN) Starina. V snahe o rozvoj regiónu a turistického ruchu obec naráža na prísnu ochranu územia.

STAKČÍN. Obecné zastupiteľstvo navrhlo zmeny a doplnky doterajšieho územného plánu obce s 2 400 obyvateľmi. Pôvodný sa roky nemenil, čo brzdí aktivity súvisiace s rozvojom obce. Ďalšími dôvodmi je snaha o ľahší prístup Poliakov do Polonín a legalizácia maringotiek vysídlencov v extraviláne zaniknutej obce Ruské.

Plány

Podľa slov starostu Jána Kerekaniča má Stakčín kataster s rozlohu viac ako 157 km2. To zapríčinilo aj pridruženie katastrov siedmich vysťahovaných obcí z okolia Stariny. Toto územie volajú „veľký Stakčín". Návhmi v „malom Stakčíne" chcú rozšíriť intravilán obce tak, aby tam mohli vybudovať novú priemyselnú zónu a zónu oddychu. „Pri Ciroche máme dvaapolhektárový pozemok. To by mohlo byť miesto na krytú plávareň. Mysleli sme aj na miesto vybudovania golfového ihriska."

Podľa poslancov je možné, že unikátnu prírodu v okolí si všimnú aj investori a obec by mala byť na ich príchod pripravená. V návrhoch mysleli aj na miesta na rozšírenie individuálnej bytovej a komplexnej výstavby.

Prepojenie Slovenska s Poľskom

Od zmien v územnom pláne „veľkého Stakčína" očakáva samospráva naštartovanie turistického ruchu. Podľa Kerekaniča sú za hranicami s Poľskom tisíce turistov. Tí sa sem dostávajú cez hraničný priechod v Ruskom sedle pešo, alebo na bicykli. Motoristi využívajú hlavne najbližší hraničný priechod až v Palote pri Medzilaborciach.

Snahou obce je dostať do územného plánu novú cestu do Polonín od Ruského sedla. Z poľskej strany k nemu vedie asfaltka a od hranice po našom území existuje spojenie len unikátnou technickou pamiatkou - kamennou cestou Porta Rusica. Autá na ňu nemôžu hlavne kvôli prísnym predpisom o ochranných pásmach VN a ochrany NP. Doplnkom plánu sú aj turistické trasy a cyklotrasy v Poloninách a sprístupnenie a údržba vojenských cintorínov z 1. svetovej vojny v zaniknutých obciach.

Nechcú privierať oči

Veľký Stakčín má aj ďalšie problémové miesto. Na území zaniknutej obci Ruské stoja maringotky bývalých obyvateľov obce, ktorí sú stále cítia vlastníkmi pozemkov.

„Je verejným tajomstvom, že tam za posledné roky vznikla akási chatová oblasť. Chceme to riešiť tak, aby tam v súlade so všetkými právnymi normami a predpismi boli jednotné chatky. A hlavne, aby mali vyriešené likvidovanie komunálnych vôd. Lebo niet nijakej moci, aby sme tie chatky odtiaľ dostali," priznal starosta.

Návrh zmien a doplnkov územného plánu už prešiel posudzovaním a voči niektorým navrhovaným činnostiam Obvodný úrad životného prostredia v Humennom vzniesol aj záporné stanoviská. Hlavne v súvislosti so stavbami v 3. stupni ochranného pásma VN. Neodporučili ani cestné prepojenie cez Ruské sedlo. „Tie budeme akceptovať. Nemôžeme ísť proti legislatíve. Aj našou prioritou je ochrana pitnej vody a prírody," povedal Kerekanič.

Ochranári nie sú nadšení

Viliam Bartuš, náčelník zoskupenia VLK Východné Karpaty v otvorenom liste obci uviedol, že jej snahy sú z hľadiska ochrany prírody konfliktné. Upozorňuje, že v prípade automobilového využitia Ruského sedla by sa znehodnotila Porta Rusica. Obávajú sa aj o citlivú prameništnú oblasť pri Starine. Podľa nich boli na rozvoj cestovného ruchu a iných obecných aktivít už pri vyhlásení NP vyčlenené plochy v okolí existujúcich obcí: „Napriek tomu túto možnosť obce doteraz takmer vôbec nevyužili."

Kerekanič reaguje: „VLK možno kričí zbytočne. Ešte nie je nič jasné a proces hodnotenia návrhu ešte len prebieha."

Svoje stanovisko ešte nevydal ani Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Humennom. Poslanci by sa mali zmenami a doplnkami zaoberať na mimoriadnom zastupiteľstve v septembri.

Čo na to správcovia Národného parku?

Riaditeľ Regionálneho centra ochrany prírody v Stakčíne a Správy NP Poloniny Jozef Gurecka reaguje na aktivity obce s porozumením: „Kvôli vodárenskej nádrži by sa život v regióne nemal úplne zastaviť. Treba ľuďom umožniť nejaké aktivity, ktoré načrtávajú."

Výhrady nemajú ani proti plánovaným možným hraničným priechodom na Ukrajinu: „Sú na okraji NP a nie sú tam žiadne strety s ochranou prírody." Nie je však za výstavbu cesty od Ruského sedla: „Tam to nie je až také nevyhnutné. V tom dávam za pravdu ochranárom."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín