Nie je mešita ako mešita. Dôkazom je budova, okolo ktorej sa budeme túlať. Volala sa Turecká mešita, miestom modlitieb však nebola.
MICHALOVCE. Stála oproti pivovaru na ploche, kde ešte pred časom pristávali vrtuľníky záchrannej služby. Už neexistuje. Názov naštartoval aj nášho sprievodcu Jaroslava Gorása. Hoci prekutral všetky archívy, zdôvodnenie nenašiel. Ani jeho oko stavbára nepotvrdilo, že by šlo o mešitu. Budova bola osemuholníkového tvaru, v dvoch protiľahlých stranách mala štvorcové krídla. Pokrývala ju osemuholníková strecha. Nižšie, valbové, boli po stranách. Na prízemí aj poschodí boli len malé zamrežované okná. "Skutočná mešita je reprezentačným náboženským objektom moslimov. Charakterizuje ju polguľovitá kopula s vysokým štíhlym minaretom. Michalovskej 'mešite' chýbali všetky znaky kupola, minaret aj reprezentatívny vzhľad," vysvetľuje Gorás. O to zvedavejší bol, na čo slúžila. Odpovede napriek bádaniu nenašiel. Zostali len indície.
Vzhľad budovy a plechové dvojkrídlové dvere pripomínali skôr sklad alebo iný hospodársky objekt. V názve nesedel ani prívlastok "turecká." Pri pátraní nenašiel ani zmienku, že by na prelome 18. a 19. storočia v meste žila komunita Turkov, či moslimov. Indíciou je starý názov súčasnej Duklianskej ulice na mape z r. 1866 sa volá Turecká: "Podľa mňa je názov skôr omylom. Naznačujú to aj stále rozšírené priezviská Činčár, Čenčarik. Sú odvodené od slova cencarus, čo znamená Armén. Komunita Arménov tu mohla žiť. Nuž a Armén a Turek boli pre Michalovčanov to isté."
Opodstatnenosť názvu "turecká" spochybňuje aj datovanie. Budova vyrástla oveľa neskôr, ako monarchiu tento národ ohrozoval (1526-1683). Nenachádza sa ani na mape z 1. vojenského mapovania z r. 1772. Popisuje ju až mapa z r. 1826. Jej staviteľmi boli Sztárayovci. Gorás našiel dôkaz podľa knihy parciel z r. 1866 budovu, vedľajšiu parcelu aj sklad vlastnili práve oni. Oproti "mešite" stál sztárayovský pivovar. "Mapa z r. 1866 dokazuje, že tu už bola hustá zástavba. Rozširovanie podniku na druhú stranu rušnej obchodnej cesty má teda logiku. Sklad na slad, jačmeň, ľadoveň či sklad hotových výrobkov budova mohla slúžiť na jeden z týchto účelov." Gorás hľadanie nevzdáva. Dúfa, že odpoveď nájde v archívoch rodu Sztáray. Isté je, že budova tu stála. Predstavte si ju pri čakaní na zastávke pri gymnáziu. Bola presne oproti administratívnej budove starého pivovaru, ktorú teraz prerábajú.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
