Sobraniec rozbehli projekt pestovania rýchlorastúcich drevín, ktoré sú po spracovaní určené na spaľovanie v teplárňach a elektrárňach. Pri Sobranciach testujú klony rýchlorastúcich topoľov a vŕb dovezených zo Švédska a Talianska.
SOBRANCE. Rýchlorastúce stromy testujú v lesnej škôlke Lesov SR, š. p., Odštepného závodu Sobrance. Stromom, ktorým sa bude v našich podmienkach najviac dariť, ponúknu poľnohospodárom na pestovanie. Dreviny by mali nasadiť najmä tam, kde sa iným rastlinám a obilninám nedarí. Lesníci očakávajú, že v rámci nárastu využívania alternatívnych zdrojov energie - biomasy sa stanú rýchlorastúce dreviny výhodným biznisom. Popri fosílnych palivách počítajú s využívaním biomasy napríklad aj v elektrárni Vojany.
Unikátny projekt
Za necelý rok dorástli stromy z dvadsaťcentimetrových odrezkov do výšky 3,8 metra. "Takéto parametre sme v podmienkach Slovenska ešte nedosiahli. Je to unikátne," vysvetlil Ladislav Varga z generálneho riaditeľstva Lesov SR, š. p. Banská Bystrica. Okrem Sobraniec sú podobné modelové plochy, na ktorých nasadili klonované stromy, aj pri Zvolene a na Žitnom ostrove. Z testovaných stromov ponúknu lesníci poľnohospodárom tie, ktoré dosiahnu najlepšiu produkciu, energetické hodnoty a budú odolné voči škodcom a chorobám. Stromy môžu ťažiť pestovatelia každých tri až sedem rokov. Ich pestovanie nepredstavuje takmer žiadnu starostlivosť. Dospelé stromy sa vyťažia a spracujú na energetickú drevnú štiepku. "Ak chce Slovensko dosiahnuť vyššie percento využitia alternatívnych zdrojov energie, biomasa je tým najrýchlejším a najjednoduchším spôsobom. Ročne produkujú Lesy SR okolo 130-tisíc ton energetickej štiepky, ktorá sa využíva hlavne v regionálnych teplárňach," dodal generálny riaditeľ Lesov SR Jozef Minďáš. Vďaka energetickým stromom dôjde podľa lesníkov k efektívnejšiemu využitiu poľnohospodárskej a lesníckej pôdy.
Stromy na poliach
Lesníci hovoria, že časť biomasy vedia dostať z lesa. "Časť vieme účelovo pestovať na poľnohospodárskej pôde, ktorá nie je vhodná na iné ekonomickejšie využitie. V oblasti Východoslovenskej nížiny, kde je kvalita pôdy horšia, je to reálna a ekonomický výhodná alternatíva," vysvetlil Minďáš. "Je to všade tam, kde ekonomika povie, že pestovať topoľ je výhodnejšie, ako pšenicu, alebo kukuricu. Vieme, že elektráreň Vojany ide reálne investovať do zmiešaného spaľovania, že bude využívať časť biomasy. Už teraz je ten čas, kedy by sa poľnohospodár mal rozhodnúť a ísť do toho".
V zahraničí sú v pestovaní energetických stromov najďalej Švédi, Fíni, ale aj Rakúšania. Biomasa tam má 17 až 20-percentný podiel pri výrobe energie. Na zabezpečenie stredne veľkej teplárne stačí 15 až 20 hektárov pôdy, na ktorej sa dá pestovať energetický porast. Ten sa za tri až päť rokov môže skosiť a potom spáliť. Tento proces sa dá na tej istej pôde opakovať v priebehu 20 až 30 rokov. "Na tento systém je aj istá forma podpory z eurofondov. Ekonomika vychádza veľmi dobre. Lepšie ako poľnohospodárske plodiny," dodal Minďaš. Ladislav Varga vysvetlil, že poľnohospodári si budú musieť najprv zadefinovať pôdu, ktorá im nevyhovuje na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Ide napríklad o dlhodobo podmáčané pôdy kvôli záplavám.
Autor: mpo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
