prihraničných regiónov a zastaviť ich pomalé vyľudňovanie.
MEDZILABORCE/ULIČ. Predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Peter Chudík rokoval s poľskými a ukrajinskými partnermi o vybudovaní slovensko-poľských hraničných priechodov Nižná Polianka - Ozenna, Ruské sedlo - Roztoki Górne a slovensko-ukrajinského hraničného priechodu Ulič - Zabroď.
Problém kraja
Podľa hovorkyne PSK Veroniky Fitzekovej leží 25% obcí celého Slovenska práve na území PSK. "Hlavne obce na jeho severovýchode sa vyľudňujú," skonštatoval Chudík. Podľa neho v tých oblastiach niet kam ďalej prejsť, nič tam nie je a ľudia odchádzajú. "Potrebujeme sa otvoriť aj smerom na Poľsko a Ukrajinu, aby tam ľudia mohli chodiť a vytvárali sa tak nové príležitosti. Ide o to, aby tu zostávali mladí ľudia a tento región nevymieral," hovorí Fitzeková.
Nižná Polianka - Ozenna
Vo štvrtok sa prešovský župan stretol v Medzilaborciach s maršalkom Podkarpatského vojvodstva Zigmundom Cholewinskim. "Môžeme spolupracovať len natoľko, kam nás pustia cesty. Takže jadro spolupráce smeruje do dopravnej infraštruktúry," povedala Fitzeková.
Najväčšiu pozornosť sústredili na dobudovanie cesty z Nižnej Polianky v okrese Bardejov do Ozenny v Podkarpatskom vojvodstve. Stavať ju začali pred dvomi rokmi: "Časť cesty vystavali aj Poliaci. PSK postavil cestu za 11 miliónov korún. Treba ju ešte dokončiť." PSK na dokončenie 1,8 km úseku potrebuje 1,3 milióna eur a Poliaci 2,6 milióna eur. V rámci programu cezhraničnej spolupráce Slovensko-Poľsko 2007-2013 pripravili zrkadlový projekt za takmer 4 milióny eur. Lídrom bude poviat Krosno, cesta vedie jeho územím. Partnermi sú PSK, Správa a údržba ciest PSK a poľské mesto Jaslo. "Každá strana podá do 30.o któbra zrkadlový projekt," vysvetlila hovorkyňa. Podklady sú pripravené, PSK má aj stavebné povolenie. V prípade schválenia projektu môžu okamžite stavať.
Ruské sedlo - Roztoki Górne
Záujem o to majú predovšetkým starostovia jednotlivých obcí. Zámer naráža na ekologický problém. Cesta vedie v blízkosti vodárenskej nádrže Starina a Národným parkom Poloniny. Okrem toho je tam kamenná cesta Porta Rusica, ktorá je technickou pamiatkou. Po rokovaní je víziou budúcnosti akási "ekologická cesta." Hovorkyňa vysvetľuje, že "minimálne to bude rozšírený turistický chodník." S pohybom áut zatiaľ nerátajú. "Budeme to ešte riešiť, aby boli spokojní obyvatelia, aby sme dodržali ekologické pravidlá a chránili životné prostredie." Termín predloženia projektu sa viaže k ďalšej výzve z EÚ.
Ulič - Zabroď
V piatok v obci Ulič v okrese Snina rokoval Peter Chudík s predstaviteľmi Ukrajiny a Podkarpatskej oblasti. "Ukrajinská veľvyslankyňa na Slovensku Inna Ohnivets povedala, že praktický život nám reálne ukazuje potrebu otvoriť nový hraničný priechod," hovorí Fitzeková. "Prezentovali sme, že sme pripravení na výstavbu cesty v šírke 7,5 m, dlhej 1,05 km v hodnote 35 miliónov korún," povedal Chudík.
Ukrajinci potrebujú dobudovať 2 km. Hovoria o nákladoch vo výške 600-tisíc eur, čo je približne 18 miliónov korún. Išlo by o cestu 3. triedy s maximálne povolenou rýchlosťou 50 km/hod. Je na to už vypracovaná štúdia PSK a Cestných služieb Zakarpatskej oblasti. "My navrhujeme, aby išlo o hraničný priechod do 3,5 tony. Najlepšie by bolo aj s obchodným tovarom," hovorí Chudík. Pripúšťa, že rozobrali aj možnosť cestného prepojenia Uličskej a Ublianskej doliny, ktoré sú od seba vzdušnou čiarou len 11 km. Štúdia s projektom je hotová od roku 2000. Vtedy odhadovali cenu o cesty na 600 miliónov korún, dnes je to o 200 viac. "Dôvod, prečo radšej vybudovať nový priechod, a nie takúto cestu, je jasný a zreteľný, keďže ide o použitie verejných peňazí," povedal Chudík na margo väčších šancí jednotlivých zámerov. Peniaze na nový hraničný priechod chcú čerpať zo štrukturálnych fondov na pohraničnú
spoluprácu.
Ak nepomôže Únia, kraj investuje zo svojho
"Keby sme náhodou neboli úspešní pri získavaní peňazí z týchto fondov, tak si dovolím tvrdiť, že PSK má na to, aby tú cestu v každom prípade postavil," povedal Chudík. Do zasadnutia medzivládnej komisie na Ukrajine 6. - 7. novembra majú zainteresované strany pripraviť stanoviská. Colná a pohraničná stráž majú pripraviť návrh, o aký typ priechodu by išlo. Župan nový priechod vníma ako "jednu z prvých vecí, ktorú by tak samospráva, ako aj štát mali pre túto časť Slovenska urobiť s tým, že ide o prepojenie Karpát v rámci Poľska, Ukrajiny a Slovenska." Podľa neho je reálne, aby bol do štyroch rokov hotový. Podľa Fitzekovej vybudovanie štandardného hraničného priechodu stálo asi 100 miliónov korún. O peniaze by požiadali štát. Podľa predstaviteľov PSK by priechod Ulič - Zabroď pomohol odbremeniť aj existujúce hraničné priechody na Ukrajinu.
--- OKOLNOSTI ---
Uličská dolina má špecifickú polohu
"Ulič a Uličská dolina v minulosti patrili do okresu Veľkyj Bereznyj v dnešnej Ukrajine. Po rozdelení Československa pripadla časť územia Podkarpatskej Rusi," hovorí zástupca starostu obce Ulič v okrese Snina Ján Wiener. Vysvetľuje, že to rozdelilo mnohé rodiny: "Zostali tam naši príbuzní. Ak ich chceme navštíviť, musíme cestovať cez hraničný priechod v Ubli. To je skoro 50 km. Momentálne je odstavený, a keď sa chceme dostať do Zábroďa, tak cez Vyšné Nemecké je to 150 - 160 km."
Z Uliča do Zabroďa sú to, po lesnej ceste kopírujúcej tok riečky Ulička, cez hranicu len 3 km. "Uličská dolina je v prípade nejakej katastrofy na Starinskej priehrade alebo v Príslope odrezaná od Slovenska. Utekať a čakať na pomoc môžeme len smerom na ukrajinskú stranu. Zo slovenskej strany sa k nám cez veľké pohoria pomoc nedostane," ozrejmil. Na priechod Ulič -Zabroď sú odkázaní aj preto, že od posledného sčítania ľudu mal Ulič 1 064 obyvateľov, no dnes len tisíc. "Mladých tu nič nedrží, odchádzajú do veľkých miest," podotkol. Zostávajúca stredná generácia a Obecný úrad si kladú za povinnosť vytvoriť im podmienky, aby sa tu mohli uživiť. Majú hotové projekty na rozvoj turistiky a podnikania. Problém je v tom, že ich brzdí neustále sa zvyšujúce financovanie dopravy obchádzkou cez existujúce hraničné priechody.ň
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
