Zemplína. Po dvadsiatich rokoch dostavali aj čističku odpadových vôd v Humennom. Na jej zberač sa tak napoja aj štyri blízke obce.

ĽUBIŠA. Minulý týdeň pred Obecným úradom v Ľubiši slávnostne ukončili projekt odkanalizovania, o ktorý sa obecná samospráva usilovala od roku 1992.

Spočiatku to nešlo

Starosta Ľubiše Michal Berdák hovorí, že pred 16 rokmi spolu so starostom Veľopolia Štefanom Uhrinom, sa im pri získavaní peňazí na kanalizáciu s napojením na čističku odpadových vôd (ČOV) nedarilo zohnať peniaze. Dali sa preto dokopy s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou (VVS) Košice a založili aj Združenie pre výstavbu a prevádzku kanalizačného zberača. Okrem Ľubiše a Veľopolia sa neho chceli napojiť aj Kochanovce a Lackovce. Zo združením rozbehol spoluprácu primátor Humenného Vladimír Kostilník. Projekt rátal aj s odkanalizovaním štyroch ulíc v meste a dostavbou ČOV, ktorá bola rozostavaná od roku 1988. V rámci programu ISPA, vyčleneného na budovanie infraštruktúry v doprave a v oblasti životného prostredia, získali z Európskej únie (EÚ) potrebných 18 miliónov eur. Grant z EÚ bol vo výške 64%, zo štátneho rozpočtu čerpali 25% a VVS stavbu dofinancovala 10%.

Vyskočili aj nečakané problémy

Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva VVS Košice Stanislav Hreha uviedol, že finančné memorandum projektu podpísali v roku 2003. Stavať začali začiatkom novembra 2005. Dodávateľmi prác a služieb boli Eutech, Inžinierske stavby Košice a Ekostav Michalovce. IS Košice ako hlavný dodávateľ začínali stavať v čase keď bolo 1 euro za 48 Sk. Končili, keď bolo po 30 Sk. Stratu vyrovnávali z vlastných zdrojov. Vyrovnanie očakávajú ako štátnu pomoc. V prvej časti dobudovali kanalizačný zberač medzi čistiarňou odpadových vôd (ČOV) v Humennom a Ľubišou. Nasledovali nové kanalizačné systémy v Lackovciach, Kochanovciach, Veľopolí a Ľubiši s napojením jednotlivých domov na zberač ČOV. V druhej fáze zrekonštruovali kanalizačný systém Kudlovskej, Jasenovskej, Sninskej a Gaštanovej ulice v Humennom. Podľa Kostilníka pritom narazili na systémové zmeny ciest. Situácia na Kudlovskej ulici, kedy sa pri výkopoch prepadla cesta, tak stavbu predĺžila a predražila. Vylepšili ale pri tom aj cestu s chodníkmi. Ďalšími úpravami ČOV umožnili, aby sa po dokončení stavby zvýšila kapacita na 96 700 ekvivalentných obyvateľov. Hreha ju pokladá za "jednu z hlavných stavieb diela."

Momentálne je v skúšobnej prevádzke. Hreha sa vyslovil, že veľkú zásluhu na úspechu projektu, ktorým vybudovali 21 km kanalizácie s 849 prípojkami majú starostovia. Tí ľudí presviedčali, aby sa na kanalizáciu napojili. Podľa neho sa do spodných vôd nedostanú splašky a zvýši sa ich kvalita. Ľubišania sa kvôli zlej kvalite vôd i napojili na vodovod zo Stariny.

--- PERSPEKTÍVA ----

Budúcnosť vodárenských projektov má háčiky

Róbert Konrád z Európskej komisie v Ľubiši povedal, že v tomto programovacom období môže Slovensko čerpať prostredníctvom operačného programu Životné prostredie, v ktorom sa kombinujú zdroje z kohézneho fondu a z európskeho fondu pre regionálny rozvoj, až 1,8 milardy EUR: "To je viac ako 550 miliónov EUR ročne." Obce nad 2000 obyvateľov by mali byť odkanalizované do roku 2015. Stanislav Hreha uviedol, že VVS a asociácia vodárenských spoločností vyvíjajú tlak, aby sa to zmenilo: "Na východe je týchto obcí veľmi málo a tým pádom tu nevieme dostať finančné prostriedky." O peniaze na projekty z envirofondu sa môžu uchádzať len obce, nie vodárenské spoločnosti. "Čo sa týka veľkých projektov, myslím si, že by ich mala realizovať veľká vodárenská spoločnosť. Má s tým skúsenosti a vie s tým robiť," vysvetľuje Hreha. Dodáva, že s vyskytli prípady ešte v projektoch Phare, keď združenia obcí dostali financie, postavili si kanalizácie či vodovody a majú problém prevádzkovať ich. Vinu pripisuje projektantom a firmám, ktoré ich stavali: "Starostovia nie sú odborníci na vodu a my máme veľké problémy pri preberaní. Chcú to totiž odovzdať nám, aby sme to prevádzkovali. My to nechceme, lebo je to pre nás čistá strata."

V prípade veľkých projektov by bolo podľa neho najrozumnejšie, aby k nim obce prizvali VVS. "My za to nechceme peniaze. Pomôžeme pri realizácii, poskytneme stavebný dozor. Veď v budúcnosti to tak či tak na 90% budeme prevádzkovať my." Hreha vraví o ďalších plánoch s podobnými projektmi, no aj o novom probléme s ich kofinancovaním: "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, podľa mňa, pôsobí na vodárenstvo likvidačne. Vyrábame vodu za 35 a predávame ju po 32 korún. Na kubíku sme stratoví 3 koruny. Takýmto spôsobom naozaj nebudeme môcť kofinancovať ani jednu zo stavieb."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín