Dnešné okrúhle potulkové jubileum "oslávime" výhľadom z kopca nad mestom. Aj dnes ho každý Michalovčan pozná ako Hrádok.
MICHALOVCE. Pre jeho polohu ho osídlili už v dobe kamennej. Hrádok, resp. strážna veža tu stáli už v stredoveku. Jeho strategickú polohu zaznačili kartografi v 18. storočí.
Grófa inšpirovali opravy košického Dómu
Krása a dominancia Hrádku očarila aj grófa Antona Sztáraya, keď hľadal miesto pre rodinnú hrobku - mauzóleum. "Postaviť ho chcel už jeho otec. Dal vypracovať projekt už v roku 1851, keď mal Anton len 12 rokov," hovorí náš sprievodca Gorás. Myšlienka potom na dlhé roky "zaspala". Antona k jej realizácii inšpiroval až významný post na košickom biskupstve, a spolupráca s architektmi a stavbyvedúcimi pri oprave slávneho Dómu sv. Alžbety. "Vzor napokon našiel v kostole Sv. Michala - stojí na pravej strane Dómu. Grófovi vypracoval projekty sám Wiliam Fr. Frohde, ktorý bol projektantom, staviteľom a hlavným dozorom nad rekonštrukciou Dómu. Urobil ju v duchu očisťovania gotickej architektúry od mladších stavebných zásahov," vysvetľuje náš sprievodca. Vypátral aj to, že Sztáray dal z Košíc doniesť aj kamenárske prvky, ktoré už pri oprave Dómu nepotrebovali: "Padli vhod ako ozdoba kaštieľa. A z rebier gotických okien spravil gróf oplotenie okolo kríža pred katolíckym kostolom."
Dominanta mesta
Žiaľ, samotnej výstavby vysnívaného mauzólea sa Sztáray nedožil. Zomrel pár mesiacov predtým, než ju začali. Staviteľ Frohde ho vybudoval v rokoch 1893 - 1898. Stavbu financovala a usmerňovala vdova po grófovi. Ale čistá kópia kostola sv. Michala to nie je: "Hoci slúžila ako inšpirácia, Frohde ju postavil v čistom štýle neogotiky - bez prístavieb." Vzniká zaujímavá dilema či bola skôr súčasná podoba košického kostola alebo jej michalovská verzia. Štýl Sztárayovho mauzólea bol totiž tak čistý, že mohol byť inšpiráciou aj pre opravu jeho košickej predlohy. A pozor stavbári kostol v Košiciach začali opravovať až 10 rokov po dokončení jeho michalovského "dvojčaťa". "Kto vie. Ale isté je, že mauzóleum je najviditeľnejšou kultúrnou pamiatkou mesta a nesporne patrí aj k jeho najkrajším ozdobám." Pôvodnému účelu, uloženiu pozostatkov grófa, už dnes neslúži, ale význam nestratilo. Po rekonštrukcii tu slúžia bohoslužby a konajú sa tu aj sobáše.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
