Obvodný úrad životného prostredia. Mestský úrad v Trebišove, ktorý je príslušným Stavebným úradom tvrdil, že investora "stavby" nepoznajú. A tiež to, že o žiadne povolenie nikto úrad nežiadal!
TREBIŠOV. Spoločnosť ČES denníku Korzár odmietla odpovedať. K "stavbe" sa prihlásila spoločnosť Priemyselný park Trebišov, s. r. o. Jej konateľ Jaroslav Kocák jamu považuje za obnovenie pôvodnej nádrže, ktorá kedysi slúžila na odvádzanie dažďovej vody. Podľa neho výkopové práce sú len "údržbou" a tým pádom nepodliehajú územnému ani stavebnému konaniu. Nezávislý odborník tvrdí opak.
Záhadná jama
Plocha neďaleko hrádze potoka Trnávka ožila stavebnými mechanizmami ešte minulý týždeň. Na ploche s odhadovanými rozmermi asi 200x150 metrov vyhĺbili obrovskú jamu, hlbokú asi 5 - 7 metrov (foto na titulnej strane). Desaťtisíce m2 zeminy z výkopových prác stroje zatlačili asi 50 metrov za elektrické vedenie. Vznikol tak násyp vysoký asi 5 metrov. Neďaleko hlavného staveniska sa mechanizmy zaryli do zeme na viacerých miestach a odkryli staré potrubia. Podľa máp, ktoré máme k dispozícii, stavba vyrástla na pozemkoch, ktoré patria spoločnosti ČES. Tá je developerom projektu tepelnej elektrárne. ČES je aktuálne v štádiu územného konania, ktoré prebieha na košickom Krajskom stavebnom úrade, ale ešte nie je ukončené.
Úrady objednávateľa nepoznajú
Na otázku, kto a čo tu stavia, príslušné orgány nevedeli odpovedať. Pracovníčka na Obvodnom úrade životného prostredia (ObÚŽP) len potvrdila, že o stavbe vedia. Ešte minulý týždeň tu kontrola ObÚŽP zistila pohyb stavebných mechanizmov. Pracovníčka potvrdila, že úrad, ktorý sa pri rôznych stavbách vyjadruje počas povoľovacích konaní, nikto neoslovil. Na mieste kontrolóri zistili, že stroje patria spoločnosti Inžinierske stavby. Objednávateľa nikto nepoznal. ObÚŽP v tejto veci konať nemôže. To je v kompetencii príslušného Stavebného úradu, tým je mesto Trebišov.
Na čo to môže slúžiť?
Iveta Sabaková z odboru výstavby na trebišovskom magistráte povedala, že ani tunajší Stavebný úrad objednávateľa nepozná: "Pred začiatkom prác nás nikto nekontaktoval ani nežiadal vydanie povolenia." Kontrola Stavebného úradu podľa jej slov miesto čiernej stavby nevedela nájsť: "Preverujeme to."
Miroslav Eliáš, ktorý na magistráte úradne manažuje projekt neďalekého priemyselného parku uviedol, že výkop by mohol byť starou retenčnou nádržou na dažďovú vodu. Ďalšie menšie výkopy by potom mohli byť hľadaním pôvodného potrubia, ktoré k nádrži vedie: "Ale je to len úvaha." Je známe, že park má dlhodobo problém s vysokou hladinou podzemnej vody, čo ešte zhoršujú dažde. Eliášovu teóriu zviazanosti stavby s priemyselným parkom podporuje fakt, že v čase obhliadky miesta nás oslovil pracovník SBS z priemyselného parku. Pýtal sa, čo robíme na cudzích pozemkoch. Keď sme uviedli, že aj on je na cudzích pozemkoch, bránil sa, že koná na základe príkazu. Vraj bol len skontrolovať, či je ešte na stavbe buldozér.
ČES s médiami nekomunikuje
Pozemky, na ktorých jama je, ale patria spoločnosti ČES, ktorá manažuje projekt tepelnej elektrárne. Žeby sa tu začali prípravné práce k výstavbe elektrárne? Snažili sme sa skontaktovať spoločnosť ČES. Volali sme na tri mobilné čísla, uvedené na hlavičkovom papieri spoločnosti. Na prvom nám odmietli čokoľvek povedať s odvolaním sa na to, že nemajú kompetenciu komunikovať s médiami. S rovnakým argumentom nám odmietli poskytnúť aj nové číslo na hovorcu projektu elektrárne. Staré je nefunkčné už niekoľko mesiacov. Druhý mobil zdvihol ten istý človek a uviedol, že ani jedno z čísel neslúži na kontakt s médiami. Neskôr sa predstavil ako Chlebák a upresnil, že "v tomto štádiu projektu spoločnosť nemá hovorcu." Na našu otázku, či ČES začal stavať, odmietol odpovedať a zložil.
Objednávateľ sa prihlásil sám
Objednávateľ stavebných mechanizmov sa napokon prihlásil sám. Denník Korzár kontaktoval konateľ spoločnosti Trebišovský priemyselný park, s. r. o. Jaroslav Kocák. Spoločnosť ešte pod pôvodným názvom Business Company, s. r. o. mestu Trebišov prenajala pozemky pre hnedý priemyselný park a úzko s mestom spolupracovala pri jeho rekonštrukcii a hľadaní investorov.
Kocák potvrdil, že stroje objednávala ich spoločnosť. "Ide o obnovenie pôvodnej nádrže, ktorá tu kedysi stála. Nevedeli sme o tom, dozvedeli sme sa to až od zamestnancov. Chceme tým riešiť problém s odvádzaním dažďových vôd z areálu parku. Odkrývame tiež pôvodné potrubia od starej Frucony smerom k nádrži a čistíme ich." Jamu za stavbu nepovažuje, preto vraj nepodlieha ani územnému či stavebnému konaniu. "Dá sa to kvalifikovať ako údržba pôvodnej nádrže, ktorá je zanesená," tvrdil. Dodal, že majiteľ pozemkov, spoločnosť ČES, o tom vie: "Máme s nimi podpísanú riadnu nájomnú zmluvu."
--- POLEMIKA ---
Stará nádrž alebo čierna stavba?
Kocákove vysvetlenie má niekoľko trhlín.
Podľa starých máp na mieste jamy naozaj stála retenčná (vstrebávacia) nádrž na zachytávanie vody, ale hlavne z potoka Trnávka a občas aj dažďovej vody. Systém fungoval tak, že cez ventily sa z tejto nádrže zachytená voda dostávala do sústavy akumulačných nádob, ktoré v čase cukrovarskej kampane slúžili ako hlavný zdroj vody pre umývanie repy. Systém nefunguje už niekoľko desaťročí, zasypali ho za socializmu.
Nádrž nie je na tejto parcele uvedená ani na výpise z katastra. Portál www.katasterportal.sk. parcelu definuje ako "ostatné plochy."
Nezávislý odborník z oblasti stavebníctva vylúčil, že by táto tzv. obnovovaná nádrž nepodliehala stavebnej legislatíve. "Ohlasovacej povinnosti na príslušnom stavebnom úrade podlieha aj obyčajný plot pri dome. Kým ohlasovateľ nedostane návratku od úradu, že môže začať stavať, nesmie urobiť nič. Inak porušuje zákon. Opisovaná stavba svojím rozsahom a množstvom vyvezenej zeminy nesporne podlieha územnému a stavebnému konaniu."
Zaujímavosťou je, že sutina z "obnovovanej nádrže" skončila na pozemkoch Slovenského pozemkového fondu (SPF). Deliacou čiarou medzi susednými pozemkami je elektrické vedenie.
Otázna je aj funkčnosť Kocákom opisovaného systému. Podľa máp je spád medzi priemyselným parkom a tzv. nádržou len asi 2 metre. Na odvádzanie vody samospádom je to podľa odborníka príliš málo.
Podľa našich informácií sú práve niekde na mieste "nádrže" naprojektované chladiace veže plánovanej elektrárne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín