Uprostred Michaloviec ďalej rastie záhradné mesto
Dnes sa od mauzólea odtúlame nadol. Na Hrádku však zostaneme. Tento názov prischol aj veľkej obytnej štvrti od ulice T.G. Masaryka nahor.
MICHALOVCE. Kedysi toto územie patrilo grófovi Sztárayovi. Boli tu len lúky, polia a hospodársky dvor so stajňou pre chov svíň. Podobu začalo meniť až v 30. rokoch minulého storočia. Vtedy už gróf grófom nebol. Novovzniknutá 1. ČSR zrušila šľachtické tituly a on musel svoje pozemky rozpredať. "Ako prvý predal veľký hon od cesty na Milovanú smerom nahor k Hrádku, resp. od tehelne až po pivovar. Niesol názov Habzu alebo U Habzu," vysvetľuje náš sprievodca Jaroslav Gorás. Názov môže súvisieť s porastom čiernej bazy, ktorej sa ľudovo hovorí chabzda či habza. Gorás zistil, že obrovskú parcelu hneď pri pivovare predal gróf mestu na výstavbu Gymnázia Pavla Horova: "Predal ju za korunu a hneď pri ňom začala aj výstavba rodinných domov."
Stavebný boom a nové ulice
Stavebný boom sa neobmedzil len na domy. O čosi ďalej, hneď za úzkokoľajkou, ktorá križovala cestu, vybudovali kláštor redemptoristov a neskôr aj chrám Ducha svätého. Na rohu ulice Dobrianskeho vyrástla nová Ľudová škola (dnes stredná zdravotnícka). Pri nej pribudli murované bytovky pre armádu a štátnych zamestnancov. Ďalšie vyrástli na Tolstého a Hviezdoslavovej ulici. "Rodinné domy rástli v priestore, ktorý vymedzovali nové ulice. Pri kláštore bola ul. Rašínová (dnes Andreja Kmeťa), Hodžova (dnes Moyzesova) a Čollákova (dnes gen. Petrova). Nové ulice Dobrianskeho a Hviezdoslavova názov nemenili. Všetkých päť križovala Tolstojova (dnes M. Nešpora a Tolstého). Zhora novú obytnú štvrť ohraničovala Vajanského a zdola ul. T. G. Masaryka (istý čas ul. Hlinkovej gardy)."
Celej štvrti prischol názov záhradné mesto: "Veľkosť parciel pre domy bola dosť veľká, aby pri nich mohli byť rozľahlé záhrady. Prívlastok súvisí aj s pokojným a tichým prostredím. Táto štvrť si ho zaslúži dodnes aj po neskorších zahusťovacích zástavbách si pozemky zachovali svoju veľkosť." Adekvátne tomu boli aj domy. Gorás ich architektúru označuje za nadčasovú: "Aj dnes sú krásne, bez prehnaných ozdôb a s rozumnou dispozíciou." Celá lokalita aj po 70 rokoch patrí k najkrajším v meste aj napriek tomu, že vyrastala bez stavebného regulačného plánu a v časoch, kedy bol obecný stavebný štatút nedokonalý. Kto vie, ako by sa zmenil jej ráz, keby sa presadil regulačný plán z roku 1947. Ten už nepočítal s domami, ale plánoval tu priemysel. Tak vznikla Odeta, areál Povodia Bodrogu a Hornádu a Učilište pozemných stavieb. Bývalé ošipárne sa zmenili na sklady, na konci Vajanského vyrástli dielne Združenej výroby a hneď za kláštornou záhradou tlačiarne. Našťastie sa potom priestor pre priemysel našiel inde a výstavba domov pokračuje až dodnes.
(lyv)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
