Ako zistil náš sprievodca Jaroslav Gorás, myšlienka sa vo vedení kongregácie nestretla s pochopením. "Vyplývalo to z veľkého zaťaženia pri výstavbe samotného kláštora, ktorý vtedy práve dokončili. Našťastie, chrám mal svoj hnací motor - bol ním otec Cyril Zakopal," vysvetľuje Gorás. Práve na duchovného meno bol zapísaný pozemok, kúpený od grófa Sztáraya. Otec Cyril stál nielen pri zrode myšlienky a presviedčaní nadriadených, ale bol aj koordinátorom výstavby. Pôvodný projekt pochádzal z dielne slávneho Sičinského: "Naprojektoval chrám v tvare kríža, ktorý tvorí hlavná a dve bočné lode. Nad križovaním lodí je hlavná veža a po bokoch štyri malé. Zvonicu navrhli samostatne." Žiaľ, vízia bola nielen veľkolepá, ale aj poriadne nákladná. Na rad prišiel plán B - okresanie nákladov a logicky aj stavby.
Urobil ich staviteľ Birtus, ktorý svojsky vyriešil fasádu, veže a bočné lode: "Boli skromnejšie, menej dekoratívne a teda menej nákladnejšie." Prekvapením pre súčasníka asi bude, že zaklenuté stropy chrámu sú železobetónové! Gorás vysvetľuje, že vtedy to bol veľmi používaný materiál. Má výhodu, vďaka nemu má chrám výbornú akustiku. Dielo dokončili v roku 1935 a v tom istom roku chrám zasvätili Duchu svätému. Samostatne stojacu zvonicu postavili o rok neskôr. Perličkou je, že konkuruje šikmej veži v Pise. Keď sa poriadne pozriete z Masarykovej alebo Kmeťovej ulice, zistíte, že je naklonená! Dôvod nepozná ani Gorás: "Možno ju tak postavili, možno sa naklonila. Isté je, že z nej tri zvony zvolávajú veriacich k bohoslužbám do chrámu, ktorý postavili nadčasovo a aj dnes láka svojou veľkoleposťou a krásou. Už vyše 70 rokov..."
