Christovoj - Kristovo narodenie.
ZEMPLÍN. Podľa štatistík sa k Pravoslávnej cirkvi na Slovensku hlási 50-tisíc veriacich. Pravoslávna cirkev sa na východe Slovenska delí na prešovskú a michalovskú eparchiu. Zajtra pre sa veriacich začínajú pravoslávne Vianoce, ktoré potrvajú do 9.januára.
Sviatky
Štyridsaťdňový pôst začali pravoslávni veriaci 28. novembra. Zajtra sa veriaci zídu na bohoslužbách nazývaných Veľké povečerie. Po Štedrom dni, v stredu 7. januára, oslávia sviatok narodenia Spasiteľa, potom sviatok Zbor presvätej Bohorodičky. V piatok a 9. januára si pripomenú prvomučeníka sv. Štefana. Cirkevný Nový rok oslávia 14. januára a sviatok Bohozjavenia 19. januára.
Tradície
Pravoslávni veriaci nemávajú tradičnú polnočnú svätú omšu. Veľké povečerie sa môže slúžiť aj skôr, podľa zvykov vo farnosti. Pravoslávni veriaci na Štedrý deň dodržiavajú prísny pôst bez mäsa a mliečnych výrobkov, na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemal chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch je aj ryba.
* * *
Kresťania oslávia Troch kráľov
n Katolíci, evanjelici a veriaci ďalších cirkví oslávia zajtra sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov, ktorý patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Pripomenú si deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom. Na Východe bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána už od 3. storočia. Cirkev si ním pripomínala "tri zázraky": príchod mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu, Ježišov krst v rieke Jordán a jeho prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako "Traja králi" s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Kult Troch kráľov bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom a tam ich uložili v katedrále.
n V katolíckych kostoloch sa stalo tradíciou, že počas omší vo sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov kňazi posväcujú trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymian. V minulosti sa v tento deň obvykle konala aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a dvere označovali iniciálami mien troch kráľov - G.M.B. Na mnohých miestach sa táto tradícia zachovala dodnes. Kým v minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v Jordáne, od roku 1969 sa táto udalosť slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Tento rok sviatok Krstu Pána pripadá na 11. januára.
Autor: kor/tasr
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
