vôbec.
MICHALOVCE. Ako vypátral náš sprievodca Jaroslav Gorás, prvé záznamy pochádzajú už z listín z r. 1314 a 1335: "Pri delení majetku sa spomína samostatná budova školy. Vtedy sa o ňu staral farár, učilo sa tu čítať, písať, počítať, náboženstvo a náboženský spev." Gorás v starej matrike viedenskej univerzity z 15. storočia dokonca narazil aj na mená študentov - Gregorius a Ladislaus de Nagymihal. Zmienky z doby reformácie síce nenašiel, ale predpokladá, že škola v meste určite bola, keďže reformovaná cirkev považovala školy za svoje bašty. Stopy školstva sa nesú históriou mesta aj potom: "Bola tu katolícka, gréckokatolícka cirkevná škola a vlastnú si vybudovala aj židovská komunita. Ich škola bola tam, kde je dnes hotel Jalta a neskôr, po r. 1888 za hlavnou synagógou v centre mesta."
"Nové" časy v školstve
Prelomom bolo darovanie budovy oproti kaštieľu (pravdepodobne bývalého hostinca) grófom Antalom Sztárayom: "Darovanú budovu rozšírili a na svoje časy bola supermoderná mala 4 triedy, aj byt pre učiteľa. Mala status miestnej farskej, neskôr ju zmenili na obecnú s rímskokatolíckou výučbou." Žiaľ, už po 10 rokoch jej kapacita nestačila a výučba prebiehala na viacerých miestach: "Gréckokatolíci mali ľudovú školu na Dolnej ulici, neskôr 1 trieda vznikla aj v bývalej radnici." Toto improvizovanie mesto ukončilo, keď poskytlo na výstavbu štátnej školy pozemok Dr. Fortmeyera: "Štát si dal podmienku zrušiť cirkevné školy, zaviesť vyučovací jazyk maďarský a vytvoriť nové učiteľské miesta." Školu odovzdali v septembri r. 1866. Dodnes stojí za dnešnou radnicou.
Ani to nestačilo, mesto už v r. 1890 opäť žiadalo štát o prístavbu k budove: "Nečudo, viac ako 100 detí sa do budovy jednoducho nezmestilo." Radnica vtedy dokonca priznala porušovanie zákona. "Na rozdiel od iných štátnych či ľudových nie sme nútení dbať o to, aby rodičia posielali deti do škôl, ale naopak, odmietame rodičov, ktorí chcú dať deti do školy," priznáva v žiadosti, ktorá sa zachovala. Prístavba vyrástla na mieste bývalého školského ihriska v r. 1898. Celý areál sa stal baštou vzdelávania. Neučili sa tu len "noví" žiaci, ale aj 75 "školákov" v tzv. opakovacom kurze, 200 remeselníckych učňov si rozširovalo základné znalosti, bol tu zimný hospodársky kurz pre poľnohospodárov, istý čas tu pôsobili aj chlapčenská a dievčenská meštianska škola a začínalo tu aj gymnázium. Časom sa stal nevyhnutnosťou vznik odbornej školy pre ženy - odbor "knedlikárka" učili v dnešnej cirkevnej škôlke na Kostolnom námestí. Nechýbala ani predškolská výchova v meste sa spomína už od r. 1884 pod názvom "dedósok". Systematický rozvoj školstva priniesol efekt na konci 19. storočia bolo už vyše 58 % Michalovčanov plne gramotných...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
