Lýdia VEREŠČAKOVÁ, lydia.verescakovakorzar.skDo preplnenej základnej školy na Kraskovej ulici sa tento rok zapísalo ďalších 110 detí, čo je najviac
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Lýdia VEREŠČAKOVÁ, lydia.verescakovakorzar.sk
Do preplnenej základnej školy na Kraskovej ulici sa tento rok zapísalo ďalších 110 detí, čo je najviac v meste. Do prízemnej budovy pritom chodí už 616 žiakov. Kvôli nedostatku priestorov aj v 3. tisícročí chodia do školy na dve zmeny.
TREBIŠOV. Odbor školstva roky upozorňoval, že podľa demografického vývoja počet detí bude stále narastať. Vlani priznal, že do roku 2013 sa má vyšplhať až na tisíc! Žiaľ, projekt na zväčšenie kapacity školy čaká na svoj deň "D" už sedem rokov. Prednosť dostali iné. Vedúci odboru školstva M. Tóth pripúšťa, že situácia je naďalej neúnosná.
Prízemná budova tvaru "U" stojí na okraji rómskej osady. V tej žije asi 3 500 -4-tisíc obyvateľov, čím je po košickom Luniku IX druhou najväčšou na východe republiky. Škola vzhľadom na vysokú pôrodnosť v osade nepostačuje už roky. Situácia sa zdramatizovala na prelome tisícročí, kedy tu museli zaviesť dvojzmenné vyučovanie. To začali pri asi 300 žiakoch, dnes ich je dvojnásobok. Tóth si vlani vyžiadal demografické údaje. Podľa detí, narodených v roku 2007, dokážu odhadnúť počet prvákov v školskom roku 2013/14. Realita šokuje: "Takmer polovicu prvákov v celom meste zapíšu práve sem a bude ju navštevovať viac ako tisíc detí!" Pripúšťa, že to už škola nezvládne. Aktuálne sem chodí 616 detí: "Zapísalo sa 110 prvákov a odíde len 34 detí. Vyučovanie je už teraz mimoriadne náročné, ja tých učiteľov obdivujem. Nedostatok priestorov obmedzuje - je ich málo a triedy sú hrozne malé."
Zástupca ZŠ Martin Gore upresnil, že dopoludnia chodia do školy prváci a druhý stupeň a popoludní druháci až štvrtáci. Kvôli malým priestorom nemôžu fungovať školské kluby ani jedáleň. Deti sa stravujú v neďalekej vývarovni. Tá je v hygienickom stredisku, ktoré patrí k osade: "Fungujú tu aspoň nulté ročníky a krúžky. Máme aj integrované deti. Pripustil, že to obmedzuje mnohé rozvojové a mimoškolské aktivity: "My sme si na tie stiesnené podmienky zvykli, ale nie je to jednoduché."
Projekt o rok odložili
Miroslav Tóth vysvetlil, že mesto projekt na rozšírenie školy pripravilo v r. 2002. Napriek súbehu havarijného stavu a rómskej problematiky žiadosť o financie z eurofondov skončila v zásobníku. Téma zarezonovala vlani, keď mesto pripravovalo projekty na nové programovacie obdobie 2007 -2013. Projekt ZŠ Kraskova museli zo zásobníka vybrať a prepracovať. Od podlahy, pôvodný rozpočet 5,3 milióna eur( 160 mil. Sk) vzhľadom na zmenené podmienky okresali na polovicu. Napokon ho mesto neprihlásilo. Podľa našich informácií dostala prednosť iná škola, ktorá má viac žiakov. Tóth to nechcel komentovať s tým, že tieto rozhodnutia idú mimo neho.
Projekt je už stavebne hotový. Mesto len čaká na výzvu niekedy v apríli. Tóth verí, že uspejú. Priznáva, že aj keď sa to podarí, situácia sa vyhrotí už počas prestavby: "Hľadáme riešenia. Jedným je, aby sa časť detí učila v náhradných priestoroch, ktoré by sme si prenajali a boli by v dostatočnej blízkosti." Vylúčil, že by mal na mysli neďalekú ZŠ Gorkého. Priznal, že vzhľadom na nové kritériá je aj nový rozpočet otázny: "Po novom sa prideľujú financie na žiaka. Pri 616 by to mala byť len polovica už okresaného rozpočtu, čo určite nepostačuje." Ak projekt získa financie, mesto naň prispeje 5- percentnou spoluúčasťou. Tú musia schváliť poslanci.
