v ťažkej sociálnej situácii, dodávateľ ako pravdivé odzrkadlenie investičných nákladov a cenotvorby podľa novej legislatívy. Dodávateľ pripúšťa, že najviac to pocítia obyvatelia sídliska I., hoci mali posledné dva roky teplo lacnejšie, ako ostatní obyvatelia.

SNINA. Oznámenia o zvýšení ceny tepla Sninčanov nepotešili. Prišli v čase, keď mestom prehrmeli oznamy o hromadných prepúšťaniach v dvoch väčších podnikoch. Prispeli k pocitu akejsi krivdy a nespravodlivosti.

Čitateľ: Takto nás zdierajú

"Obyvatelia Sniny dostali v januári od bytového družstva oznámenie o zvýšení ceny tepla o 15% podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO). Toto rozhodnutie bolo vydané na žiadosť spoločnosti Tenergo, a. s., Snina. V zdôvodnení sa uvádza, že zvýšenie je z dôvodu cien plynu. Pritom Tenergo Snina na výrobu tepla plyn vôbec nepoužíva. Úradníkov URSO a ministerstva hospodárstva to pravdepodobne netrápi, veď oni platiť za teplo nebudú a tí ľudia v okolí Sniny, ktorí pracujú za minimálne platy, sú im ukradnutí," napísal nám náš čitateľ Mikuláš Kaňuch.

Sídlisko I - najstaršie a špecifické

Hlavným výrobcom tepla pre mesto je spoločnosť Energy Snina, a. s., ktorá na výrobu tepla plyn nepoužíva. Vladimír Minčič, vedúci prevádzky Tenergo Snina, ktorá prevádzkuje tepelný systém mesta, však spresnil, že ďalším zdrojom výroby tepla v Snine je aj plynová kotolňa K3A na sídlisku I. na spaľovanie plynu a biomasy. V roku 2006 ju rekonštruovali. Cena tepla v nasledujúcich dvoch rokoch po rekonštrukcii pre obyvateľov tohto sídliska bola podľa neho "o zhruba 100 Sk/GJ nižšia oproti ostatným odberateľom v meste."

Vysvetlil, že tomu od roku 2003 predchádzali aj rozsiahle investície: rekonštrukcia centrálneho rozvodu tepla v meste za viac ako sto miliónov korún, osadenie 150 domových odovzdávacích staníc, výmena viac ako 18 km horúcovodného potrubia za predizolovaný systém a preizolovanie nadzemnej časti primárneho rozvodu tepla na centrálne zásobovanie teplom. Vymenili rozvody a osadili domové odovzdávacie stanice na jednotlivé odberné miesta na sídlisku I. Všetko zabezpečovali z vlastných zdrojov a prostredníctvom úverov bez finančnej spoluúčasti mesta.

Modernizácia sa odzrkadlila aj v cenách

Minčič uviedol, že takto vložené prostriedky sa musia prejaviť v jednotlivých položkách kalkulácie ceny tepla - opravách, odpisoch, úrokoch z úverov. Vníma to aj ako cenu za komfort bezproblémovej a efektívnej dodávky tepla obyvateľov. Po legislatívnych zmenách pre tvorbu tepla na tento rok, ku ktorým treba prirátať jednu cenu v meste, objednané množstvo na rok 2009 podľa skutočnosti v roku 2007, pretrvávajúci pokles predaja tepla od roku 2002 o 40 %, spracovali cenovú kalkuláciu. "Je pravdou, že určitý nárast ceny tepla oproti predchádzajúcemu roku tu je - o zhruba 13 %," pripustil Minčič. Dodal: "Je to práve v dôsledku týchto zmien cenotvorby tepla a taktiež určitého navýšenia ceny tepla od nášho dodávateľa v sústave centrálneho zásobovania teplom."

Sídlisko I - najvyšší nárast cien

"Paradoxne sú v tomto roku na tom relatívne najhoršie práve obyvatelia na sídliska I., kde je výroba tepla zabezpečovaná na báze biomasy a plynu. Tu sa vyrovnanie cien v meste prejavilo vlastne najvyšším nárastom ceny tepla," pripustil Minčič. Argumentoval: "Nie je to však našou vinou, ale v dôsledku spomínaných zmien v legislatíve. Z našej strany bola ochota a pripravenosť pokračovať v doterajšom spôsobe tvorby cien tepla."

Spomenul, že na druhej strane by si mali obyvatelia celého mesta porovnať situáciu s vykurovaním dnes a v minulosti pred príchodom Tenerga: "Každú chvíľu sa otvárali teplovodné kanály a odstraňovali havárie, aby obyvatelia nemuseli mrznúť. Merná spotreba tepla na ohrev 1 m3 TÚV bola 0,6 0,7 GJ." Navyše sú podľa neho ešte aj dnes na sídlisku I "stavebné sústavy objektov z hľadiska tepelno-izolačných vlastností najhoršie v meste."

V tomto roku chcú dokončiť obnovu tepelno-energetických zariadení na tomto sídlisku. "Týmto bude zavŕšené naše úsilie o obnovu tepelného hospodárstva," uzavrel Minčič.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín