MICHALOVCE. Minulý rok rozdal premiér Robert Fico (Smer) zo svojej rezervy na nepredvídateľné výdavky vyše 2,26 milióna eur. Dotácia 70-tisíc eur sa ušla aj Michalovciam pod vedením Miroslava Dufinca zo Smeru.
Mesto sa z peňazí pustilo do obnovy Ústredného vojenského cintorína Červenej armády v lokalite Hrádok. Ficov príspevok by nestačil, samospráva potrebovala na rekonštrukciu pietneho miesta ďalšie financie.
Rovnakou sumou ako premiér prispelo Veľvyslanectvo Ruskej federácie. Radnica vysvetľovala, že dotáciu neposkytlo priamo jej, ale dodávateľovi stavebných prác.
Cintorín je dnes zrekonštruovaný. V utorok sa tam pietneho kladenia vencov pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny a Dňa víťazstva nad fašizmom zúčastnil aj premiér.
Hovoril o železnej opone
Podal ruku veľvyslancovi Ruskej federácie Igorovi Bratčikovi a poďakoval sa mu za spoluprácu pri obnove vojenského cintorína. Bratčikov rečnil na pozvanie Fica začiatkom apríla počas osláv výročia oslobodenia Bratislavy spod fašistickej okupácie. Vence sa vtedy kládli na Slavíne.
Spolu s Ficom prišli na oslavy v Michalovciach aj ďalší politici zo Smeru ako Viliam Záhorčák, parlamentný poslanec, košický krajský predseda a bývalý michalovský primátor. Nechýbal tiež poslanec parlamentu a košický mestský poslanec Andrej Sitkár a košický parlamentný poslanec Richard Glück.
Fico pripomenul, že zadotoval obnovu cintorína. „Som vďačný, že sme mohli prispieť svojím podielom k obnove pietneho miesta, kde ležia tisíce vojakov, ktorí odovzdali v boji to najcennejšie, svoje životy. Slovensko si vás bude vždy vážiť a nedovolí zneuctenie vašej pamiatky.“
Uviedol tiež, že „mladí vojaci, ktorí padli pri oslobodení Slovenska, nemajú nič spoločné so súčasnými snahami o budovanie novej železnej opony a vzývanie nekonečných vojen.“
Fico a Rusko pomohli obnove cintorína Červenej armády. Podľa historika sa dary od nepriateľa neberú Čítajte Vojna na Ukrajine nie je prekážkou
Ústredný vojenský cintorín Červenej armády je najväčším memoriálnym pohrebiskom na Slovensku, pochovaných je tam viac ako 17 600 vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Československa počas druhej svetovej vojny. O niečo menší je obdobný cintorín vo Zvolene so 17 280 pochovanými.
„Toto pietne miesto je tiež úzko späté s významnou historickou udalosťou v našom meste; na cintoríne sú pochovaní aj vojaci, ktorí položili svoje životy pri oslobodzovaní mesta Michalovce pred 80 rokmi,“ zdôvodnila radnica pred časom potrebu jeho opravy.
Mesto nevidelo prekážku vo finančnej podpore veľvyslanectva, aj keď Rusko vedie agresívnu vojnu na Ukrajine.
„Prostriedky, ktoré sú vyčlenené na obnovu tohto pietneho miesta, nepredstavujú politickú podporu konkrétnej vlády alebo režimu. Boli poskytnuté na konkrétny účel – obnovu cintorína – a ich využitie je striktne viazané na túto pietnu činnosť,“ argumentovala pred časom michalovská hovorkyňa Mária Stričková.
Dodala, že bez ohľadu na aktuálne politické okolnosti je obnova a údržba vojenských cintorínov prejavom rešpektu k ľudským životom a obetiam, ktoré sa zapísali do dejín boja za slobodu a mier.
Otázka prijatia alebo neprijatia
Archeológ a historik Ján Chovanec z Trebišova, člen predsedníctva Slovenskej archeologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémiu vied, pre Korzár pred časom pripomenul, že existujú predsa aj medzivládne dohody nielen o zachovávaní a úprave historických pamiatok, ale aj o zachovaní pietnych miest a vojenských cintorínov. „Takéto dohody má Slovensko aj s inými štátmi.”
Historik zároveň poukázal na ruskú agresiu na Ukrajine. “Natíska sa otázka, či to mesto malo prijať a či nezvládne úpravy aj na vlastné náklady. A to už aj preto, že Slovensko je na zozname nepriateľských štátov Ruskej federácie. Ak je Slovensko pre Rusov nepriateľom, nemôže byť predsa Rusko pre Slovenskú republiku priateľom. A od nepriateľa sa dary neprijímajú...”
Stavebné práce spočívali v obnove málo viditeľných masových hrobových polí. Ako uviedla v začiatkoch rekonštrukcie radnica, ich ohraničenie a vyznačenie zdôrazní význam a pietu tohto miesta. Súčasťou revitalizácie je aj obnova hlavného prístupového chodníka z vodopriepustného asfaltu.
Veľvyslanectvo Ruskej federácie sa venovalo obnove pohrebísk sovietskych vojakov aj v minulosti. V roku 2017 nechalo rekonštruovať či opraviť 15 vojenských memoriálnych objektov z II. svetovej vojny a štyroch vojnových hrobov z I. svetovej vojny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
