MICHALOVCE. Jarná prechádzka popri Laborci a po parku Kerta v centre Michaloviec sa pre známeho entomológa Rudolfa Gabzdila skončila zaujímavým objavom.
„Počas teplých dní som venoval pozornosť prebúdzajúcemu sa hmyzu. Okrem vzácnych majkovitých chrobákov (apalus bimaculatus), ktoré sú považované za snežienky medzi hmyzom, ma upútala zaujímavá bzdocha, sediaca na kmeni stromu. Už na prvý pohľad mi bolo jasné, že ide o mimoriadne vzácneho zástupcu z ríše hmyzu, o zákernicu stromovú. Je to prvý nález na východe Slovenska,“ hovorí Gabzdil.
Bzdocha zákernica stromová (nagusta goedelii) patrí medzi dravé druhy, žijúce na stromoch. Živí sa drobným hmyzom, napríklad larvami, húsenicami, voškami.
„Je to ponto-mediteránny druh (rozšírený prevažne v juhovýchodnej Európe, Prednej Ázii a často zasahujúci až do Strednej Ázie – pozn. red.) vyskytujúci sa od Karpatskej kotliny po Irán a Sýriu. V okolitých krajinách ju vzácne zaznamenali v Rakúsku, Maďarsku a v neďalekom Rumunsku. U nás bola zaznamenaná ani nie desiatimi ojedinelými nálezmi v pohorí Burda pri Štúrove pred viac ako 60 rokmi. V posledných rokoch ju náhodne, bohužiaľ, iba fotograficky zaznamenali v Bratislave, Nitre a Piešťanoch,“ vysvetľuje odborník na hmyz.
Hmyz sa vyrovná mäsu, chovať cvrčky a kobylky je lepšie ako kravy, vraví entomológ Čítajte Na Zemplíne a východe Slovenska po prvý raz
Keďže nález zákernice stromovej v Maďarsku bol lokalizovaný len pár kilometrov od našich hraníc, možnosti nálezov u nás sa predpokladali na juhu stredného Slovenska.
„Tento recentný (súčasný – pozn. red.) nález na juhovýchode našej republiky je mimoriadnym prekvapením a súčasne dôležitým dokladom o expanzii zákernice stromovej z juhovýchodnej časti Európy nielen do okrajových častí, ale priamo do intravilánov miest,“ zdôrazňuje.
„Tento výnimočný záznam je prvým doloženým dokladom výskytu zákernice stromovej zo srdca Zemplína a východného Slovenska a dôležitou časťou skladačky o šírení sa druhu do nových lokalít,“ potvrdzuje Gabzdil.
Videli ho v roku 1960 a potom zmizol. Vzácneho motýľa teraz objavilo dievčatko Čítajte Bozkávajúce chrobáky i pouličná delikatesa
Bzdochy, ktoré sú pre väčšinu populácie známe skôr pod názvom ploštice, patria do veľkej skupiny hmyzu. Celosvetovo poznáme vyše 40 000 druhov, na Slovensku žije približne 900 druhov.
„Tento hmyz žije na súši i vo vode. Zdržiava sa na stromoch, kríkoch, rôznom bylinnom poraste, obľúbil si záhrady s ovocím a zeleninou i polia s kultúrnymi plodinami, kde spôsobuje poľnohospodárom a záhradkárom nemalé problémy,“ informuje Gabzdil.
Bodol ho jeden z najväčších mravcov, aj obria osa.V Maďarsku ho takmer zabila bežná včela Čítajte Niektoré tropické druhy sú významnými prenášačmi nebezpečných chorôb, najmä Chagasovej choroby (trypanosoma cruzi). Hovorí sa im aj upírske alebo bozkávajúce chrobáky, pretože u spiacich ľudí vyhľadávajú mäkké tkanivo v okolí úst.
S vodnými druhmi bzdôch sa môžeme bežne stretnúť v tichej vode potokov, riek ale aj domácich bazénov, kde rýchlym tempom brázdia hladinu či lenivo vyčkávajú na neopatrnú korisť.
Zapáchajú, štípu a je ich veľa. Košičania sa sťažujú na bzdochy, chémia im nepomôže Čítajte „Medzi vodné druhy patria najväčší zástupcovia skupiny, dosahujú veľkosť až 12 centimetrov. Stretával som sa s nimi v juhoamerickej Amazónii. Ich bodnutie je skutočne veľmi nepríjemné a bolestivé, prirovnal by som ho k vniknutiu žeravého klinca do tela. Na druhej strane ich vyhľadávajú turisti v juhovýchodnej Ázii ako pouličnú delikatesu vyprážanú na oleji. Kto v Bangkoku neochutnal vyprážanú bzdochu, nebol v Thajsku,“ spomína Gabzdil na zážitky z ciest.
Podobne bolestivo bodajú aj suchozemské africké zákernice druhu platymeris biguttatus.
Nález zákernice stromovej v centre Michaloviec pokladá entomológ Gabzdil za potvrdenie výnimočnosti územia východného Slovenska.
Vlani bol na Šírave boom rakov, teraz našli na jej brehoch desiatky uhynutých telíčok Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
