ZEMPLÍN. Všade nížina, takmer žiadne stromy, len v diaľke sa týčia nejaké kopce. Sú to Zemplínske vrchy, ktoré vidno na ceste z Trebišova do obce Kašov. Pohľad na ne sa však má o niekoľko rokov zmeniť.
Investor WSB Invest predstavil nedávno na verejnom stretnutí s obyvateľmi a starostami v obci Kašov (okres Trebišov) zámer výstavby veterného parku. Dokopy 17 turbín by chceli postaviť v Zemplínskych vrchoch v katastroch piatich obcí - Veľká Tŕňa, Veľaty, Kašov, Hrčeľ a Kysta.
Na stretnutie prišli desiatky ľudí, zväčší tí, ktorí majú o výstavbe veterného parku pochybnosti, alebo to rovno odmietajú. Niektorí si už aj doniesli petičné hárky a hovoria o tom, že chcú o výstavbe turbín hlasovať v referende.
Starosta Kašova Róbert Katuš (nezávislý) im povedal, že ak bude voči zámeru extrémny odpor, „možno spravíme referendum“. Prítomní reagovali, že nie „možno“, ale "určite".
Stretnutie s obyvateľmi sa nakoniec zmenilo na vášnivú diskusiu. Miestni náruživo prezentovali argumenty, prečo park nechcú.
Faktom je, že turbíny zmenia ráz tejto oblasti. Stožiare bežne siahajú do výšky viac ako 100 až 150 metrov. Bude ich vidno v celom Trebišovskom okrese a stane sa z nich dominantný prvok. Vedia to aj investori, preto prišli do Kašova.
Investor chce na Zemplíne stavať veterný park. Obciam sľubuje ich ročný rozpočet Čítajte Čo bude s poľovníkmi
Michal Dráľ poľuje v Zemplínskych vrchoch osem rokov, v revíri s rozlohou približne tri hektáre. „Každý vidí len peniaze, ale zver nevidí nikto,“ vyhlásil.
Názor na výstavbu veterného parku má jasný. Znamenalo by to podľa neho koniec poľovníctva v Zemplínskych vrchoch. A nielen kvôli plašeniu zveri počas výstavby či po zapnutí turbín.
Vyššia cena za pozemky od investora, ktoré by vlastníkom pozemkov ponúkol na prenájom kvôli turbínam, bude podľa neho ľudí lákať. A tak sa môže stať, že poľovníci nebudú mať kde poľovať preto, že im vlastníci pozemkov nepredĺžia zmluvy. Zmluvy s majiteľmi pozemkov, na ktorých poľujú, majú na 20 rokov.
Kto je investor
Tieto a podobné výhrady miestni predostreli aj investorom zo slovenskej spoločnosti WSB Invest, ktorá má aktivity v oblasti plánovania, projektovania a výstavby výrobní elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.
V rokoch 2017 až 2020 sídlila v obci Dohňany v okrese Púchov, v súčasnosti sídli v Bratislave. Od svojho vzniku až do konca roka 2019 firma používala názov GreenWay Holding, j. s. a.
Podľa Finstatu skončila v roku 2023 v strate 57-tisíc eur, údaje za rok 2024 ešte nie sú zverejnené. Predsedom predstavenstva je Peter Badík, ktorý je zároveň externým poradcom spoločnosti. Na diskusii sa rozprával s prítomnými projektový manažér Ján Lacko.
Firma už má podobný projekt schválený v obecných zastupiteľstvách na strednom Slovensku, a to zámer veterného parku Opava-Kosihovce. Schválili ho už v septembri 2023. Napríklad s obcou Kosihovce (okres Veľký Krtíš) sa podľa zmluvy dohodli, že dostanú od WSB Invest ročne za každú turbínu v jej katastri 8-tisíc eur.
Pre porovnanie, na Zemplíne sľubuje investor obciam 23-tisíc eur za jednu turbínu ročne.
Stretnutie s investorom v Kašove. (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Tokajská oblasť
Aj Edita Maďarová, obyvateľka obce Hrčeľ, prišla na stretnutie s investorom. Domnieva sa, že zámer prejde, starostovia sú mu naklonení. Chceli by vraj hlasovať v referende, no najprv musia spraviť petíciu. Podľa Maďarovej nie je veľká šanca na úspech. Je skeptická, či sa vyzbiera dostatočný počet hlasov.
S výstavbou veterného parku nesúhlasí. „Sme Tokajská oblasť. Turbíny sú veľmi vysoké, viditeľné už z diaľky. Je to vizuálny smog. Hráme sa na slovenské Toskánsko a dáme si sem turbíny,“ posťažovala sa.
Samotní starostovia stoja pred ťažkou úlohou. Starostka Kysty Helena Borčíková (nezávislá) na stretnutí zdôraznila, že takýto investor už do obce nemusí nikdy prísť. „Je to vlak, ktorý sa pomaly rozbieha, a my máme šancu doň vstúpiť. Ak nenastúpime, stratíme všetko. Pre rozvoj obce to potrebujeme."
Povedala, že život je o niečom inom, na čo obyvatelia reagovali, že nie je len o peniazoch, ale aj o hodnotách. Tento argument sa na stretnutí medzi obyvateľmi, s ktorými sme hovorili, skloňoval často. A aj to, že to ovplyvní kvalitu života.
„Budeme s tým žiť viac ako 30 rokov,“ hovorili. Boja sa, že ich život sa zmení. Sú to podľa nich síce na prvý pohľad banálne veci, no je to ich každodenný život – mať pokojnú prechádzku, poľovať, pozrieť sa z okna bez výhľadu na turbíny.
Život na dedine
Miestni, ktorí sa diskusie zúčastnili, veľa hovorili o hodnotách vyplývajúcich zo života na dedine. Žiaden ruch, hluk, hľadajú život v blízkosti prírody.
Takto to má napríklad aj jeden z mladých obyvateľov, ktorý prišiel žiť so ženou do Kašova zo zahraničia. Chcú žiť v pokojnom a čistom prostredí, preto prišli „na dedinu.“ V obci Kašov vychovávajú syna, svojpomocne si tam postavili hlinený dom.
Veterné turbíny nechcú, lebo nechcú ťažké stroje pri výstavbe ďalších päť rokov. Na stretnutí povedal priamo investorovi, že počúva len o peniazoch, no on chce v obci pokojne a dôstojne žiť.
Starosta Kašova mu odpovedal, že to je síce pekné, ale keď bude musieť syna voziť kilometre do školy, pretože nebudú v obci peniaze, život nebude pokojný.
A práve peniaze sú hlavné argumenty, ktorými investori presviedčajú starostov – oproti ostatným obciam budete bohatí, budete sa môcť rozvíjať, prídu ľudia. Ceny nehnuteľností kvôli výstavbe veterného parku podľa nich nepôjdu dole.
„To už nikdy nezažijeme, ceny nehnuteľností stále stúpajú. Obec si môže plánovať rozvoj alebo si urobia kanalizáciu, čo doteraz nemajú,“ argumentovali investori.
Starostovia týchto dedín hovoria aj o tom, že sú na konci Slovenska, kde žiaden investor neprichádza. Starosta Kašova ako jediné negatívum vidí vizuálny smog.
Stretnutie s investorom v Kašove. (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Koľko dajú obciam
Investor sľubuje obciam za každú turbínu 23-tisíc eur ročne. Napríklad v obci Veľká Tŕňa s najväčším katastrom by malo vyrásť päť turbín. Do obecného rozpočtu by tak malo prísť ročne 115-tisíc eur.
Pre ilustráciu, návrh rozpočtu tejto obce na rok 2025 je 194-tisíc eur, v roku 2026 je to 164-tisíc eur a v roku 2027 je to rovnaká suma.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
