Žeriavy popolavé zimujú na Zemplíne čoraz častejšie

SENNÉ. Na Senianskych rybníkoch na východe Slovenska sa začalo pozorovanie žeriavov popolavých skôr, než v predchádzajúcich rokoch. Tento trend súvisí so zmenami v ich správaní, keďže niektoré kŕdle zostávajú na Zemplíne po celú zimu.

Ako uviedol riaditeľ SOS BirdLife Slovensko Matej Repel, vlani tu zimovalo približne 3 000 jedincov a podobná situácia sa opakuje aj tento rok.

Ostáva na Slovensku pre miernejšie zimy

V minulosti žeriavy odlietali južnejšie, pretože pod snehom nemali prístup k potrave.

„V posledných rokoch sú však zimy miernejšie, snehu je menej a pôda ostáva nezamrznutá, čo im umožňuje nájsť dostatok potravy a prežiť na našom území," vysvetlil ornitológ.

Migrácia žeriavov cez Slovensko zvyčajne vrcholí v prvej polovici marca, no tento rok sa ich prílet na sever začal už koncom januára. „Ak sa nevrátia mrazy, je pravdepodobné, že väčšina kŕdľov odletí už vo februári. Všetko však závisí od počasia," dodal Repel.

Slovenskom prelietajú populácie žeriavov hniezdiace v severnom Poľsku, Pobaltí a Fínsku. S veľkou pravdepodobnosťou tadiaľto migrujú aj jedince zo západného Ruska, Ukrajiny a Bieloruska, hoci priame dôkazy o tom ornitológom zatiaľ chýbajú.

„Každoročne preletia naším územím desaťtisíce žeriavov. Ich celkový počet môže dosiahnuť aj 100-tisíc jedincov, no presný odhad je náročný, keďže migrácia prebieha postupne a v dlhšom časovom horizonte," uviedol Repel.

Zemplín ako dôležitá zastávka

Najvýznamnejšími lokalitami, kde sa žeriavy zastavujú, odpočívajú a nocujú, sú Senianske rybníky a ich okolie. Dôležitou zastávkou je aj oblasť pri Strede nad Bodrogom, Kline nad Bodrogom či Veľkom a Malom Horeši na maďarskej hranici. Kŕdle nocujú striedavo na slovenskej aj maďarskej strane, pričom sa v regióne zdržiavajú pravidelne.

„Najviac im vyhovujú podmáčané polia s plytkými mlákami, kde sa môžu kŕmiť zvyškami kukurice a obilnín," dodal Repel.

Žeriavy podľa odborníkov čelia viacerým hrozbám, najmä vyrušovaniu zo strany ľudí. Poľnohospodári ich niekedy plašia zo svojich polí, pretože spôsobujú škody na úrode. Ohrozujú ich aj kolízie s elektrickým vedením, nevhodne umiestnené veterné turbíny a pytliactvo.