VEĽKÉ KAPUŠANY, MEDZILABORCE, ZÁMUTOV. Diskutujú poslanci na rokovaní mestského zastupiteľstva po maďarsky, rusínsky či rómsky? Pozreli sme sa na to, čo hovorí zákon a ako to funguje v praxi.
Jedným z príkladov je rokovanie mestského zastupiteľstva vo Veľkých Kapušanoch, kde vlani v decembri rozhodli poslanci o zvýšení poplatkov za škôlky.
Do rozpravy k uvedenému bodu sa zapojili viacerí poslanci. Okrem slovenčiny sa diskutovalo aj po maďarsky. Primátor Peter Petrikán (nezávislý) reagoval na maďarsky diskutujúceho poslanca sprvu po slovensky, neskôr aj on odpovedal po maďarsky.
Tlmočenie však zabezpečené nebolo, a tak vyjadrenia volených zástupcov ostali pre tých, ktorí maďarčinu neovládajú, nezrozumiteľné.
Podľa sčítania z roku 2021 malo mesto 8 799 obyvateľov, Slováci tvorili 32,9 percenta, Maďari 53 a Rómovia 4,4 percenta.
Rodičia sú pobúrení, mesto im za deti vyrubilo o vyše sto percent vyššie platby Čítajte Súhlas poslancov a starostu
Zákon o používaní jazykov národnostných menšín používanie jazyka menšiny v úradnom styku i na rokovaní zastupiteľstva povoľuje.
„Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15 percent obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny,“ uvádza legislatíva.
Poslanec má právo používať na rokovaní zastupiteľstva jazyk menšiny. Rovnako tak aj ostatní účastníci rokovania zastupiteľstva, ak s tým súhlasia všetci prítomní poslanci a starosta, prípadne primátor. Tlmočenie zabezpečí obec.
Zoznam obcí s najmenej 15-percentným zastúpením národnostnej menšiny ustanoví nariadenie vlády. Sú v ňom obce a mestá s podielom maďarskej, rusínskej, rómskej, ukrajinskej a nemeckej národnostnej menšiny.
Primátor Petrikán: Zlepšíme proces tlmočenia
„V meste rešpektujeme práva národnostných menšín a princípy dvojjazyčnosti, ktoré sú zakotvené v zákonoch Slovenskej republiky,“ reagoval na otázky Korzára primátor Petrikán.
V stanovisku uviedol, že rokovací poriadok mestského zastupiteľstva stanovuje, že rokovacími jazykmi sú štátny jazyk a maďarský jazyk a v prípade potreby samospráva zabezpečí tlmočenie pre občanov, ktorí nerozumejú.
„V tomto konkrétnom prípade, videozázname, mohlo dôjsť k situácii, keď tlmočenie nebolo explicitne poskytnuté, čo si uvedomujeme ako nedostatok. Tento problém však budeme riešiť, aby bol proces v budúcnosti transparentný, a teda pre všetkých zrozumiteľný,“ uistil.
Povedal, že zatiaľ neevidujú oficiálne podané sťažnosti obyvateľov na nedostatočné porozumenie diskusie v maďarskom jazyku.
„Čo však neznamená, že neprijmeme opatrenia, aby sa zabezpečilo právo každého občana na porozumenie obsahu rokovaní,“ povedal.
„Samozrejme, plánujeme zlepšiť proces tlmočenia a jeho dostupnosť počas rokovaní mestského zastupiteľstva a vytvoríme tiež podmienky, ktoré budú zodpovedať legislatívnym požiadavkám a potrebám občanov mesta,“ ubezpečil primátor Petrikán.
Rokujú po rusínsky
Medzilaborce sú tiež zaradené do zoznamu, keďže podľa nateraz posledného sčítania z roku 2021 sa z 5 965 obyvateľov hlási k rusínskej národnosti 1 669 Medzilaborčanov, teda 27,98 percenta. V porovnaní s výsledkami sčítania v roku 2011 to znamená úbytok o 750 ľudí, súvisí to s poklesom počtu obyvateľov zo 6 809 na necelých šesťtisíc.
„Rokovania mestského zastupiteľstva vediem v rusínskom jazyku, tak komunikujú aj poslanci a ostatní prítomní. Problémy s porozumením nemáme, tlmočenie potrebné nie je,“ hovorí primátor Vladislav Višňovský (Hlas).
Obrazovo-zvukový online prenos ani záznam zo zastupiteľstva nevysielajú, zabezpečujú len zvukový záznam.
Primátor zdôrazňuje, že materiály na rokovanie, zápisnice aj uznesenia vyhotovujú výlučne v slovenčine. „V písomnom styku rusínčinu nepoužívame,“ dodáva.
Tlmočila by starostka
V Zámutove v okrese Vranov nad Topľou žije početná rómska komunita. K rómskej národnostnej menšine sa hlási 35,5 percenta obyvateľov obce, aj starostka Jozefína Tomášová (Princíp) a štyria obecní poslanci.
Na rokovaniach zastupiteľstva rozprávajú všetci prítomní výlučne po slovensky. „Zastávam názor, že doma môže každý hovoriť svojím jazykom, v úradnom styku, v škole, však preferujeme slovenčinu,“ hovorí starostka.
Po rómsky sa rozpráva s Rómami na úrade, keď sa prídu informovať alebo chcú niečo vybaviť.
Na starostovskej stoličke sedí starostka Tomášová od roku 2022. Doposiaľ sa podľa jej slov nestalo, že by rómski poslanci alebo obyvatelia, prítomní na rokovaní zastupiteľstva, mali potrebu formulovať svoje vyjadrenia v rómčine.
„Ak by však takáto situácia nastala, pretlmočila by som ich do slovenčiny ja. Zatiaľ sa všetci plnohodnotne vyjadrujú v štátnom jazyku,“ zdôrazňuje.
Rómsku mutáciu obecnej stránky nepokladá za potrebnú.
Nepokutujú, len poukazujú na nedostatky
Kontrolovať, či sa dodržiava používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku, má Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny.
Vedúci sekretariátu splnomocnenca Zoltán Kovács informoval, že úrad doteraz nevykonával osobnú kontrolu obcí v zozname. Vysvetlil, že úrad môže porušenie zákona odsledovať nepriamym spôsobom.
„Občan nahlási porušenie zákona, ktoré následne úrad preverí. Úrad nikdy neudelil pokutu, vždy sa snažíme poukázať na povinnosti a možnosti pri menšinových jazykoch, ktoré sú vyslyšané,“ uviedol.
Druhou formou je dotazníkový spôsob prieskumu pre samosprávy a miestnu štátnu správu.
„Tento prieskum prebieha aj teraz a vyplýva z menšinového jazykového zákona. Získané údaje slúžia na mapovanie postavenia jazykov národnostných menšín. Aj keď na základe výsledku by sme mohli udeliť pokutu, nikdy sa tak nestalo a naďalej budeme len poukazovať na nedostatky a požadovať nápravu,“ doplnil Kovács.
Z dotazníkového prieskumu sa pripravuje správa splnomocnenca o stave používania jazykov národnostných menšín, ktorá je dostupná na webovej stránke úradu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
