MORSKÉ OKO. Jazero Morské oko vo Vihorlatských vrchoch mali „obstavať“ hotelmi a rekreačnými chatami. Zachránila ho výstavba Zemplínskej šíravy. Krásy chránenej prírody obdivujú ročne tisícky turistov.
Aby sa kúpeľní hostia nenudili
Prví návštevníci Morského oka boli hlavne kúpeľní hostia Sobranských kúpeľov.
„Chodievali tam na niekoľko týždňov. Potrebovali priestor na vychádzky. Morské oko, Sninský kameň, Vihorlat, Remetské Hámre a železiareň boli na to ako stvorené,“ hovorí ochranár Peter Sabo, člen Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
Jedna z najbohatších žien sveta si Morské oko obľúbila. Doviezla tam bizóny Čítajte Išlo o majetných ľudí, ktorí mali dostatok voľného času, a práve s nimi je spojené objavovanie prírodných krás v okolí pre turistické potreby.
Organizovaný turistický ruch v tejto lokalite súvisí s Karpatským uhorským spolkom. „Bol to prvý turistický spolok, ktorý vznikol v Uhorsku. Založili ho v Kežmarku v roku 1873 a jedna pobočka, nazývala sa Východokarpatská, fungovala v Užhorode,“ pokračuje.
Vláčik s výletníkmi. (zdroj: Archív Petra Saba )Prvé útulne boli vo Vihorlate
Prvú známu fotografiu Morského oka vyhotovil fotograf Karol Divald z Prešova v roku 1885 a vyšla v ročenke spolku o rok neskôr. „Bol veľmi aktívny. Pochodil celé dnešné východné Slovensko a Podkarpatskú Rus. Fotografoval aj Tatry,“ hovorí Sabo.
V roku 1885 zorganizoval Karpatský spolok celouhorské stretnutie členov práve vo Vihorlatských vrchoch.
„Turisti boli ubytovaní v Michalovciach. Navštívili Vinianske jazero, Jovsu, kde boli kúpele. Do Jovsy prišli na kočoch, odtiaľ sa vydali pešo na Vihorlat. Stadiaľ pokračovali na Poľanu. Nachádzala sa tam turistická útulňa, ktorú dal v roku 1883 postaviť gróf Anton Sztáray, člen spolku. Na vlastné náklady dal vybudovať cestu z Jovsy na Vihorlat,“ približuje históriu.
Morské oko vo Vihorlatskom pralese navštívili počas leta tisícky turistov aj cyklistov Čítajte Dve útulne existovali na Morskom oku, jedna pod Sninským kameňom. Boli to prvé turistické útulne na našom území mimo Vysokých Tatier.
Výlet podrobne opísal člen spolku Čech Karol Siegmeth, zamestnanec železníc v Sátoraljaújhelyi.
„Vďaka nemu vieme, že v tom čase už boli prvé farebne značkované turistické chodníky. Modro značkovaný chodník išiel z Morského oka na Jedlinku a na Vihorlat, žltá značka viedla na Sninský kameň.“
Po turistickej značke
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
