VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Na Zemplíne môže vyrásť dokopy 17 veterných turbín. Potrebný je na to súhlas dotknutých obcí - Veľká Tŕňa, Veľaty, Kašov, Hrčeľ a Kysta.
Projekt veterného parku Zemplín pripravuje firma WSB Invest so sídlom v Bratislave. Prvé rokovania s obcami o detailoch projektu už prebehli. Investor najskôr musí získať podporu starostov a starostiek, respektíve obecných poslancov.
Ak zámer odsúhlasia, projektový manažér WSB Invest Ján Lacko hovorí, že chcú pristúpiť k procesu posudzovanie vplyvov na životné prostredie, takzvaná EIA, ktorá je pre tento typ stavieb povinná.
Z rozhovorov s oslovenými starostami vyplýva, že rozhodnúť sa majú do februára. Niektorí sa o projekte vyjadrujú opatrne a chcú si vytvoriť názor. Iní súhlasia, a to najmä kvôli peniazom, ktoré im investor za vybudovanie veterných turbín sľubuje.
Päť veterných turbín
Spoločnosť WSB Invest pripravuje projekty veterných elektrární na Slovensku od roku 2019. Aktuálne majú v procese EIA celkom štyri projekty a niekoľko ďalších v predprojektovej príprave. Medzi nich patrí aj zámer na Zemplíne.
Na Slovensku je v prevádzke päť veterných elektrární, a to v dvoch lokalitách na Záhorí. Fungujú od roku 2004 so spoločnou kapacitou 3,1 megawattu. Na východnom Slovensku nie sú žiadne. Pre porovnanie, Česko má stonásobne väčší príkon z veternej energie než Slovensko, približne 300 megawattov.
Lacko hovorí, že od vzniku elektrárne na Záhorí na Slovensku nepostavili žiadnu ďalšiu a to najmä kvôli rôznym legislatívnym prekážkam. „V súčasnosti sa viaceré z nich uvoľnili, aj preto je v štádiu prípravy množstvo projektov prakticky po celom Slovensku."
Lokalita musí na prevádzku veterných elektrární spĺňať niekoľko základných podmienok.
Ide najmä o dostatočnú veternosť, minimálne, prípadne žiadne vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, možnosť napojenia projektu do elektrizačnej sústavy a v neposlednom rade podporu samosprávy, v ktorých katastri sa investícia plánuje.
Ako reagujú obce na turbíny: Hluk, zaberanie pozemkov, zlý vizuálny efekt, neefektívnosť Čítajte Do 10 miliónov za turbínu
Tieto, ako aj množstvo ďalších podmienok, dokáže investor splniť alebo overiť až počas procesu prípravy projektu, či jeho povoľovania. V slovenských podmienkach to znamená aj niekoľko rokov.
Náklady na prípravu projektu pritom podľa Lacka znáša spoločnosť. „Výstavba projektov veterných elektrární je spravidla spolufinancovaná cez bankové, respektíve projektové financovanie, čo je štandard v celej Európe,“ vysvetľuje.
Momentálne na Slovensku nie je možné pre tento typ projektov získať investičnú, ani prevádzkovú dotáciu napríklad formou pevných výkupných cien. „Takže nepredpokladáme, že to bude možné v budúcnosti,“ hovorí.
Náklady na výstavbu jednej veternej turbíny sa líšia v závislosti od projektu, no na základe skúseností investora je to do 10 miliónov za jednu veternú turbínu.
Ilustračné foto (zdroj: SME/Marko Erd)Plány boli
Debata o výstavbe veterných elektrární ožila vlani. Do plánu obnovy sa mala pridať nová kapitola s názvom RePowerEU. Členským krajinám Európskej únie mala zabezpečiť väčšiu nezávislosť od ruského plynu.
Štát však nemal v pláne stavať turbíny, iba vytvoriť parky, ktoré súkromníci využijú na výstavbu.
Dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman vtedy hovoril, že by mohlo ísť o viac ako dva pilotné projekty. Vyjadril sa tiež, že veterné parky podľa neho potrebuje aj východné Slovensko, a to najmä kvôli U. S. Steel Košice a príchodu automobilky Volvo.
Vzniknúť mali dve pilotné oblasti, kde by investori mohli stavať veterné elektrárne v kapacite minimálne 300 megawattov, čo je približne 40 turbín.
Oslovili sme k tejto téme aj zámeru súčasné vedenie rezortov životného prostredia aj hospodárstva, zatiaľ neodpovedali.
Rozhodnú ľudia
Starostovia dotknutých obcí sa na výstavbu veterných turbín pozerajú rôzne. Niektorí vyslovene hovoria, že to treba postaviť kvôli peniazom, ktoré by mali z prevádzky turbín putovať do obecnej kasy.
Starosta Kašova Róbert Katuš (nezávislý) otvorene priznáva, že k tomu negatívny postoj nemá, lebo to obci prinesie financie.
Investor chce stavať v lese v Zemplínskych vrchoch, potrebovať bude nájomné zmluvy od vlastníkov pozemkov. Väčšinou sú tam urbárske spoločnosti.
„V urbári sú skoro všetci vlastníci pozemkov občania Kašova. Preto budú mať posledné slovo ľudia, ak chce dostať investor nájomné zmluvy,“ konštatuje starosta.
Investor uvádza, že majú záujem len o malú časť pôdy, pričom okolitá sa naďalej využije na hospodárenie. V prezentácii, ktorú zasielali obciam, píše o „zaujímavej odplate“ na obdobie 30 rokov za možnosť využitia časti ich pozemkov, nie však o konkrétnej sume.
Čo ponúka investor obciam:
V prípade podpory zo strany obce ponúka investor dlhodobý finančný príspevok do mestského rozpočtu počas životnosti projektu, teda na obdobie 30 rokov prevádzky veterného parku:
- Ročný príspevok za každú jednu turbínu v priemernej výške 23 700 eur, teda za obdobie 30 rokov sumu viac ako 700-tisíc eur za jednu vrtuľu.
- Z toho preddavková platba prvý rok spustenia projektu vo výške troch ročných platieb, aby obec mohla realizovať prednostne plánované investície.
- Možnosť použiť časť ročného príspevku priamo pre obyvateľov s trvalým pobytom v obci na zníženie účtov za elektrinu až do výšky 50 percent z ceny elektrickej energie v pevnom ročnom príspevku v sume 200 eur na jednu domácnosť.
- Jednorazový príspevok obci vo výške 3-tisíc eur pri podpise zmluvy o spoluprácu.
Skôr pozitívny názor
Starostovia a starostky sa zhodujú, že najväčším negatívom bude vizuálny smog. „Na kopcoch uvidíme veľké turbíny. Možno to však priláka ľudí, keďže ich chcú prepojiť cestami," hovorí Katuš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
