SOBRANCE. Zo šestice budov Sobraneckých kúpeľov kúpených košickou župou bola táto určená na rekonštrukciu. Kým niektoré je potrebné zbúrať, jej osudom mala byť oprava. Reč je o objekte situovanom v lesíku. Keď je čas vegetácie, bývalú ubytovňu cez zeleň takmer nevidieť.
Patrila k najzachovalejším kúpeľným budovám, možno aj preto sa zrejme stala cieľom pre ľudí bez strechy nad hlavou, prípadne mládeže. V Sobranciach sa hovorí, že práve neželaní návštevníci spôsobili pondelkový požiar.
Horelo odpad v dvoch miestnostiach na treťom nadzemnom podlaží a strecha objektu. Hasičom požiar nahlásili krátko po desiatej ráno. Prišli trinásti zo staníc z Michaloviec a zo Sobraniec s šiestimi kusmi hasičskej techniky.
"Na mieste udalosti sa nenachádzali v čase príchodu zasahujúcich príslušníkov žiadne osoby. Príslušníci na uhasenie požiaru použili 34 000 litrov vody a požiar hasili 7 útočnými hasebnými prúdmi," uviedol hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach Jozef Bálint.
Účet za požiar je podľa predbežných odhadov 50-tisíc eur. Príčinou požiaru bola manipulácia s otvoreným ohňom.
Odporúčaný na rekonštrukciu
Hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Katarína Strojná potvrdila, že horelo v budove označovanej ako bývalý lôžkový pavilón: „Ide o objekt, ktorý bol odporúčaný na rekonštrukciu."
Je to jedna z mála použiteľných budov v bývalom známom kúpeľnom komplexe. Väčšia časť z nich je vhodná už len na zbúranie. Chátrajú totiž viac ako dve desaťročia.
Už v roku 2014 jeden z predošlých majiteľov zo spoločnosti Kúpele Sobrance, s. r. o., Andrej Šimkulič potvrdil ich zlý stav. „To sú budovy, ktoré sa môžu akurát tak sanovať. Statik povedal, že to je úplne zbytočná investícia,“ uviedol vtedy pre médiá.

Strojná dodala, že kúpeľné objekty sú zabezpečené dodatočnými mechanickými zábranami. Ochranu svojej čiastočne zhorenej nehnuteľnosti chce župa ešte posilniť: „Ešte v tomto mesiaci zrealizujeme zosilnené mechanické zabezpečenie proti vniknutiu do budovy poškodenej požiarom."
Strojná upresnila, že čakajú na expertízny posudok ohľadom príčiny vzniku požiaru a presného rozsahu škôd. "Zároveň bolo podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za prečin poškodzovania majetku.“
Hodnotná Váradyho vila
Župan Rastislav Trnka (nezávislý) už na začiatku, keď bolo zrejmé, že väčšia časť budov pôjde k zemi, vravel, že chce zachovať pôvodnú architektúru kúpeľného areálu. A aj keď ich bude nutné zbúrať, postavia ich nanovo v pôvodnom štýle.
O osude „slovenských Karlových Varov" rozhodli krajskí poslanci v októbri 2021. Zmluvu o kúpe podpísal Trnka v závere rovnakého roka.
Župa tak získala pozemky s rozlohou vyše 7-tisíc metrov štvorcových a viacero nehnuteľností, vrátane vily, pavilónu, hospodárskej budovy, rozostavanej stavby a liečivých prameňov. Stálo to 769-tisíc eur.

Najhodnotnejšou a zároveň historickou budovou je takzvaná Váradyho vila. Je jednou z pôvodných budov zo slávnej kúpeľnej éry.
Kúpele mali v minulosti silnú tradíciu a dobré meno. Už v roku 1830 mali 100 izieb, išlo o letné sezónne kúpele s 1 200 liečebnými pobytmi ročne. Chodievali tam majetní ľudia z Moldavska, Poľska, Ruska a z celého Uhorska.
Areál pozostával z kúpeľného domu, liečebného ústavu, stáli tam hospodárske budovy, židovský hostinec a obchody.
Počas druhej svetovej vojny boli kúpele zničené, z pôvodných 16 budov zostala stáť len jedna.
Prestriedali viacero majiteľov, od súkromných rúk prešli do štátnych i mestských. Naposledy sa tam verejnosť liečila v roku 2004.

Silnejšie hodnoty ako v kúpeľoch Piešťany
Voda v Sobraneckých kúpeľoch je prírodná a silno mineralizovaná, obsahuje až desaťkrát viac sírovodíka, ako má napríklad voda v kúpeľoch v Piešťanoch. Obsahuje tiež fluór či sodík.
V kúpeľoch sú štyri zdroje minerálnych vôd. Zámerom kraja je po kúpe zvýšiť využitie Hlavného prameňa a rekonštruovať tri ďalšie s názvami Očný, Horná a Dolná Okenca.
Od roku 2023 prebieha v kúpeľoch hydrogeologický prieskum podzemných vôd. Nikdy totiž nemali oficiálny kúpeľný štatút, neprevádzkovali sa tam prírodné liečivé kúpele ani kúpeľné liečebne.
„Prieskum je časovo náročný, pretože obsahuje nielen zmapovanie terajšieho stavu minerálnych vôd, ale zahŕňa aj prieskum, pozorovacie skúšky a iné činnosti, ktoré si vyžadujú čas a nedajú sa skrátiť, resp. preskočiť. Už teraz má župa čiastkové výsledky mineralogického zloženia vôd, teploty, intenzity výveru aj zásob podzemných vôd. Boli vykonané opravy a výmeny záhlaví vrtov,“ uviedla pred časom Strojná pre ekonomický Index.
Zo zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných miestach vyplýva, že na uznanie vody za prírodnú minerálnu musí byť sledovaná najmenej tri roky.
Župa obstarala služby balneológa, ktorý okrem iného pripraví zoznam indikácií, na podkladoch hydrogeologického prieskumu určí ochranné pásma a hlavne vypracuje balneologický posudok a návrh na uznanie prírodnej liečivej vody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín