STREDA NAD BODROGOM. Inovatívne dielo uprostred voľnej prírody. Takto prezentovala košická župa korytnačí bunker v Strede nad Bodrogom v Trebišovskom okrese. Dielo stojí v predpolí Národnej prírodnej rezervácie Tajba, známeho biotopu korytnačky močiarnej.
Bunker vznikol v bývalom lome ako súčasť projektu landartových diel Košického samosprávneho kraja. Projekt Umenie na mieste X prináša diela, ktoré prepojili umenie, človeka, prírodu a lokalitu. Zároveň sa "opiera o princípy ekoturizmu a poskytuje ľuďom zážitok z kvalitného umenia."
Na korytnačí bunker prispela župa sumou 15-tisíc eur. Z toho 12-tisíc eur stáli náklady na materiál, zvyšnú časť tvoril honorár pre autora.
Dielo navrhol výtvarný umelec Radovan Čerevka, ktorý žije a tvorí v Košiciach. Vytvoril vyvýšeninu, ktorá tvarom pripomína korytnačí pancier. Návštevníci po ňom môžu vystúpiť vymedzeným chodníčkom na jeho vrchol a odtiaľ pozorovať krajinu.
Materiál, z ktorého umelec vyrobil cestu na korytnačí chrbát, pripomienkovali po sprístupnení diela pre verejnosť štátni ochranári z Chránenej krajinnej oblasti Latorica. Na schody totiž použil staré drevené železničné podvaly.
Ochranári ukázali na nevhodne použitý materiál
Ešte v septembri o tom ochranári uverejnili na svojej webstránke text pod názvom „Umenie v prírode“. Uviedli v ňom, že dielo vzniklo v bývalom lome a ten po ukončení ťažby „postupne slúžil ako útočisko rôznych bezstavovcov, vtákov aj cicavcov“.
Informačná tabuľa pri bunkri ho prezentuje ako environmentálne posolstvo, ktoré „prináša bohaté asociácie spojené s ochranou, záchranou, miestom útočiska, ale aj pozorovania“.
Dielo je tiež označované ako monument ohrozeného druhu a pripomína vyhrotené spory, ktoré sa vedú ohľadne postavenia a ochrany zvierat.
Práve pre zmienku o environmentálnom posolstve považovali ochranári za dosť zvláštne, že bunker tvoria aj „staré podvaly impregnované chemikáliami tak, že sa z nich stále šíri nepríjemný zápach a ktoré sú nebezpečné pre životné prostredie, pretože tie škodlivé látky z nich sa pri dažďoch a rozpadávaní uvoľňujú do prostredia.“
Ochranári dodali, že použité železničné podvaly patria medzi nebezpečný odpad. Podľa informácií od Železníc Slovenskej republiky sa podvaly v minulosti impregnovali kreozotovými olejmi na báze dechtu, ktorý vzniká destiláciou čiernouhoľného dechtu. Kreozotový olej je impregnačná látka so 150-ročnou tradíciou.
Fotografia schodov zo železničných podvalov zo septembra, ktorú vytvorili štátni ochranári. (zdroj: chkolatorica.sopsr.sk)Vymenené
Použitie podvalov skúmal v novembri Okresný úrad Trebišov. Vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie Stanislav Bogdányi potvrdil, že im Inšpektorát životného prostredia odstúpil podnet „týkajúci sa výskytu nelegálnej skládky drevených dechtových podvalov“.
Porušenie zákona o odpadoch však úradníci nezistili. Železničné podvaly sú už totiž z bunkra preč, nahradili ich inými stupienkami.
Čerevka Korzáru potvrdil, že hneď ako zistili, že ide o nevhodnú hmotu, schody okamžite vymenili za drevené hranoly ošetrené ekologickým ochranným olejom.
Za výber pôvodného materiálu sa umelec ospravedlnil. „Schody mne ako autorovi zhotovoval a inštaloval subdodávateľ. Mrzí ma to veľmi, ale vôbec som netušil, že ide o závadový materiál.“
Pri prírodnej rezervácii postavia korytnačí bunker. Ochranári o atrakcii ešte nevedia Čítajte Pokračuje, že subdodávateľ ich v súlade so zákonom nechal zlikvidovať, o čom existuje aj osvedčenie.
Čerevka ešte pred inštaláciou diela prezentoval, že použije prírodné materiály. Tesané kamenné dlaždicové segmenty z pieskovca pripomínajú korytnačí pancier. Vyvýšenina je v dolnej časti klenby mierne zarastená tak, aby prirodzene splynula s okolitou vegetáciou, a v hornej časti spevnená kamennými prvkami.
K využitiu prírodných, respektíve recyklovateľných či prírodu nepoškodzujúcich materiálov zaväzovala umelca aj zmluva o dielo s Krajskou organizáciou cestovného ruchu Košice Región Turizmus.
Podľa kontraktu má byť tiež dielo málo invazívne a má využiť genius loci daného miesta. „Vizuálna príťažlivosť diela by mala byť dôvodom záujmu a vycestovania turistov do Košického kraja.“
Landartové dielo leží v bývalom lome v predpolí národnej prírodnej rezervácie. (zdroj: Radovan Čerevka)Odlišné pohľady
Štátni ochranári reagujú, že predmetné stavby neslúžia ani ľuďom, ani prírode.
„Nie je to útulňa pre turistov, rozhľadňa, ani žiadna súčasť náučného chodníka, stavba zaberá časť priestoru, kde v minulosti bol biotop rastlinstva a živočíšstva. Príroda by mala byť obdivovaná, cenená a chránená pre ňu samu a nie kvôli umeleckým dielam v nej,“ uvádza odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody.
Čerevka vraví, že sa taktiež „s nevôľou“ pozerá na stavebný boom v prírodných lokalitách, ale korytnačí bunker za takýto prípad nepovažuje. Ozrejmuje, že nejde o stavbu, ale o umelecké dielo.
Na východe majú nezvyčajnú značku, varuje pred korytnačkami na ceste Čítajte „S myšlienkou propagovať týmto spôsobom turizmus v kraji aj v prírodných územiach prišiel vyhlasovateľ súťaže a ja sa s tým plne stotožňujem.“
Podotýka, že výber pozemku nemal vôbec v rukách, bol výsledkom rokovaní medzi Košickým samosprávnym krajom a Lesmi Slovenskej republiky.
Výtvarník pripomína, že nejde o chránené územie, ale o pozemok v katastri obce a na hrane voľnej prírody a zastavaného územia.
„Čiže akýsi kompromis, keďže v neďalekej chránenej oblasti Tajba to nebolo možné realizovať. Ochranárov by malo zaujímať, že sa v tomto pôvabne zarastenom bývalom lome nachádzajú aj nelegálne skládky degradujúceho odpadu, s ktorým evidentne celé roky nikto nič nerobí.“
Čerevka dopĺňa, že na dielo má vynikajúce ohlasy. „Ľudia mi posielajú fotografie z miesta. Dielo začali propagovať aj turistickí blogeri. Z vrcholu bunkra, kde sa dá spočinúť, sa dá pozorovať západ slnka a je pekný výhľad na okolitú krajinu a neďaleké Zemplínske vrchy. Z vyvýšeniny kameňolomu je dielo možné vidieť ešte z väčšej výšky.“
Dodáva, že verejne tlmočil svoj sen prepojiť turistickým chodníkom korytnačí bunker s Tajbou.
(zdroj: Radovan Čerevka)Hovoria o obmedzenom čase
Z Košice Región Turizmus hovoria, že podľa vyjadrenia autora boli podvaly použité iba počas realizácie diela, teda v obmedzenom čase.
"Podvaly slúžili konkrétne na prístup k hornej časti diela a dokončenie jeho vrchného 'panciera'," výkonná riaditeľka krajskej organizácie cestovného ruchu Lenka Vargová Jurková.
Na názor štátnych ochranárov uverejnený na ich webe reaguje tým, že by považovali za profesionálne, keby takéto stanovisko bolo "zo strany štátneho orgánu formulované prostredníctvom oficiálneho dokumentu adresovaného autorovi alebo zadávateľovi diela".
Krajská organizácia kritizuje ochranárov za to, že ju formálne nekontaktovali. Rovnako sa však zachovala, keď dielo pripravovala.
Zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Latorica v apríli Korzár informovali, že nemajú informácie ani o stavbe a jej charaktere, ani o lokalite, kde mala byť stavba umiestnená.
Výkonná riaditeľka dopĺňa, že doposiaľ na adresu diela nepostrehli negatívne reakcie verejnosti.
Korytnačia Tajba
Za národnú prírodnú rezerváciu vyhlásili Tajbu v roku 1966. Je to mŕtve rameno Bodrogu, rozprestiera sa na ploche 27,36 hektára.
Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Latorica. Lokalita je zároveň súčasťou územia európskeho významu Tarbucka a Chráneného vtáčieho územia Medzibodrožie.
Domov vzácnych korytnačiek v rezervácii Tajba vysychá Čítajte Tajba je ukážkou pôvodného areálu rozšírenia korytnačky močiarnej na východe Slovenska, kde sa obojživelník aj pravidelne rozmnožuje.
Na území rezervácie platí štvrtý stupeň ochrany. Ochranné pásmo bolo vyhlásené 100 metrov z vonkajšej strany po obvode vlastného chráneného územia a platí v ňom tretí stupeň ochrany.
Z chrbta bunkra vidieť okolitú prírodu. (zdroj: Radovan Čerevka)Umenie na rôznych miestach
Projekt Umenie na mieste má za sebou druhý ročník. Výzva je určená pre aktívnych umelcov a umelecké kolektívy, ktoré podporujú a rozvíjajú domácu výtvarnú scénu.
Projekt funguje tak, že autori si zo zoznamu ponúkaných lokalít jednu zvolia. O úspešných žiadateľoch rozhoduje odborná porota. Košice Región Turizmus vyberá lokality podľa ich turistického potenciálu.
„Región Medzibodrožie, hoci menej známy, disponuje obrovským potenciálom vďaka množstvu prírodných a historických atrakcií, ktoré sa ešte viac rozšíria o nové landartové dielo,“ povedala pred časom Vargová Jurgová.
Kraj cez výzvu podporil napríklad diela ako Drevená dúha pri Smižanoch, Kométa v Zádielskej doline, Figová jama v areáli letohrádku Sans Souci pri Iliašovciach či Račia procedúra pri Turzovskom jazere.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
