VINNÉ. Apokalypsa. Týmto slovom nazval 30. október 1944 78-ročný Štefan Koník, ktorý starostoval v obci Vinné v Michalovskom okrese v rokoch 1998 – 2002.
Obec vtedy vypálili nemeckí vojaci ako „odplatu“ za dlhodobú podporu partizánskych skupín, operujúcich vo Vihorlatských vrchoch.
Zavraždili sedem ľudí, 15 odvliekli do koncentračného tábora, úplne vypálených bolo 285 domov.
Pripravili informačné tabule
Viňania si tragické udalosti spred osemdesiatich rokov a ich obete pripomenú spomienkovou slávnosťou v nedeľu 3. novembra popoludní na miestnom cintoríne.
Pietny akt kladenia vencov budú sprevádzať čestné salvy, vystúpenie miestneho Zboru sv. Anny a vypustenie holubíc.
„Generácia, ktorá tragické udalosti prežila, už nie je medzi nami, ale spomienky sa zachovali z rozprávania pamätníkov. I ja si pamätám, ako mi o tom rozprávala babička. Táto téma je v obci stále veľmi živá. Vojnové udalosti si pripomíname každý rok, aby mladá generácia vedela, aké ťažké časy prežili ich predkovia,“ hovorí starosta Marián Makeľ (KDH).
Kronikárka obce Alena Holubová spracovala na šiestich informačných tabuliach túto historickú udalosť, vrátane zaznamenaných výpovedí očitých svedkov.
„Je to informačne, historicky i citovo bohato spracované,“ zdôrazňuje starosta.
Tabule sú prenosné a poslúžia aj ako informačná pomôcka pre žiakov školy.
Nemecká armáda zriadila letisko
Obec Vinné bola spätá s vojnovými udalosťami druhej svetovej vojny od jej začiatku až do konca. Nemecko zaútočilo 1. septembra 1939 na Poľsko a rozpútalo druhú svetovú vojnu.
Slovenský štát ako spojenec Nemecka sa pridal na stranu agresora. Slovensko okrem zázemia pre bojové zväzky muselo Wehrmachtu poskytnúť i komunikačnú sieť a niektoré letiská.
Ako informuje webová stránka obce, už 8. septembra 1939 sa do školskej budovy nasťahovali príslušníci nemeckého letectva Luftwaffe. Zostali tu do 29. septembra, teda až do ukončenia služby novovytvoreného letiska.

„Vojenské letisko Vinné bolo situované približne osem kilometrov severovýchodne od Michaloviec v časti Blatá, juhovýchodne od Vinného, v priestore medzi dnešnými rekreačnými strediskami Hôrka a Medvedia hora. V súčasnosti je väčšina letiska zaplavená vodami Zemplínskej šíravy,“ približuje históriu obce záznam na stránke.
Bombardéry a lietadlá
Umiestneniu letiska práve v blízkosti Vinného nahrávala blízkosť poľských hraníc a operačný dosah do juhovýchodného Poľska, a tiež blízkosť letiska slovenských vzdušných zbraní v Kamenici nad Cirochou so stíhačkami, ktoré mali sprevádzať nemecké lietadlá.
Podľa plánov malo byť letisko využité len na prvú fázu poľského ťaženia.
„Chýbala tu spevnená asfaltová, prípadne betónová pristávacia plocha, neboli postavené ani žiadne významnejšie objekty alebo iné stavby. Na letisko priletelo z Nemecka spolu 41 strojov, bombardérov a lietadiel. Na ochranu letiska boli v okolí štartovacej plochy rozmiestnené aj dve protilietadlové batérie. Po odchode všetkých leteckých jednotiek a personálu 29. septembra vinianske letisko stratilo svoj operačný význam,“ píše sa v historických záznamoch.
Celú plochu tak začali opäť využívať miestni roľníci ako lúky a pasienky.
V lesoch operovali partizáni
Prvá ilegálna bunka Komunistickej strany Slovenska začala v obci fungovať už v roku 1939, na jej čele stál Pavol Boroš. Na propagáciu ilegálnej činnosti sa využíval tlačiarenský stroj s písmenami, ktorý bol ukrytý v jeho viničnej pivnici.
Od roku 1942 operovali na východe Slovenska v priestoroch Vihorlatských vrchov a okolitých dedín viaceré partizánske skupiny.
„Vôbec prvou z nich bola Jánošíkova družina, ktorú viedol spomínaný Pavol Boroš, hneď potom, čo bol nútený pre svoju činnosť prejsť do úplnej ilegality a skrývať sa v lesoch. Neskôr začali bojovú činnosť vyvíjať aj skupiny Pugačov, Veža, Jastrib, Kriváň, Borkaňuk,“ informuje obecná stránka.

Tragická udalosť na sklonku vojny
Väčšina obyvateľov Vinného bola partizánom priaznivo naklonená.
„Mnohí sa aktívne zúčastnili, či už priamo ako bojovníci, ale tých veľa nebolo, alebo aj tých, ktorí vedome a cielene pomáhali,“ povedal pre TASR bývalý starosta Koník.
Jeho otec bol aktívny odbojár a prvý povojnový predseda miestneho národného výboru.
Obec však kruto zaplatila za svoju protifašistickú činnosť.

„Tridsiateho októbra 1944 vtrhlo do obce početné nemecké vojsko a začalo dedinu postupne vypaľovať od jej dolného konca. Úplne vypálených bolo 285 domov, čiastočne 12. Zomrelo sedem obyvateľov, z toho len jeden partizán, 15 obyvateľov bolo odvlečených do koncentračného tábora. Horná časť obce, konkrétne kostol a kaštieľ ostali nepoškodené.“
Červená armáda oslobodila Vinné 26. novembra 1944.

„V nasledujúcich dňoch bol ustanovený prvý národný výbor, ktorý mal pred sebou neľahkú úlohu: obnoviť vojnou zničenú obec. Útočiskom sa na istý čas pre tých, ktorí prišli o svoje domovy, stal miestny kaštieľ. Chýbalo však ošatenie, dobytok, kone a drevo, miestne komunikácie i mosty boli zničené, alkoholizmus pomaly naberal na sile. Z príkazu ministerstva pôdohospodárstva bola preto obec jednou zo štyroch vybraných obcí určených na urýchlenú výstavbu vzornej obce na území Československej republiky.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín