ZEMPLÍNSKA ŠÍRAVA. Počas nedávnej prechádzky po brehoch Zemplínskej šíravy narazil známy entomológ Rudolf Gabzdil na uhynuté raky.
„Keď sme pred pár dňami boli s priateľom fotografom Milanom Končíkom v stredisku Medvedia hora, naskytol sa nám smutný pohľad. Na celom úseku štrkového brehu odhaleného po opadnutí výšky hladiny vody sme nachádzali desiatky mŕtvych telíčok rakov bahenných,“ ozval sa do redakcie Korzára.
Na úseku dlhom 150 až 200 metrov ich narátal viac než dve desiatky. Čo raky zahubilo? pýta sa.
Bodol ho jeden z najväčších mravcov, aj obria osa.V Maďarsku ho takmer zabila bežná včela Čítajte Račí boom
Vlani oslavovala Zemplínska šírava doslova račí boom. „Raky tam žili vždy, len nie v takom množstve. Ako sa voda čistila, rozmnožovali sa a dosiahli vyšší počet,“ hovorí Gabzdil.
V slovenskom mori, ako sa Zemplínskej šírave hovorí, žije rak bahenný.
„Žije v stojatých vodách nížin, ako je Zemplínska šírava. Má najnižšie nároky na obsah kyslíka vo vode. Sem-tam sa zo severnej strany vodnej nádrže nachádzali aj raky riečne, ktoré splavili dažde a väčšia voda z potokov z pohoria Vihorlat,“ spresňuje.
Rakov býva vraj toľko, že sa rybárom v zime pri chytaní rýb prichytávajú na návnadu na háčiku. Zdržiavajú sa väčšinou na dne, v rôznych skrýšach pod kameňmi.
Loď Labe už brázdi Šíravu, šampanské o jej bok nerozbili. Jej najväčší nepriateľ je silný vietor Čítajte Ochranári vedia o rakoch riečnych
Zvýšený výskyt rakov vo vodách Šíravy potvrdzujú ochranári aj potápači.
„Objavujeme ich tu už bežnejšie,“ hovorí zoológ z Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat Martin Danilák.
Ochranári potvrdili výskyt raka riečneho v prítokoch do nádrže. „Je to prekvapujúca a zároveň veľmi dobrá správa, pretože raky patria k indikátorom čistoty vôd, už to niečo znamená,“ dodáva.
Zo Šíravy treba odstrániť bahno, museli by ju vypustiť, trvalo by to päť rokov Čítajte „Napríklad rak bahenný je síce na čistotu vody menej citlivý a do istej miery sa prispôsobí biologickému znečisteniu, ale vo vode, ktorá je znečistená chemikáliami, by žiť nemohol.“
Správy o čistote a bezpečnosti vôd Šíravy totiž dlho kazia škodlivé polychlórované bifenyly (PCB), pozostatok chemickej výroby v Strážskom. Nachádzajú sa hlavne v bahenných sedimentoch na dne nádrže, vo vode rozpustné nie sú.
Pre rybárov platí pravidlo chyť a pusť. V telách rýb výskumy výskyt PCB opakovane potvrdili.
Štátny tajomník Velič by bahno zo Šíravy vykopal a urobil z neho lyžiarsky svah Čítajte Lukáš Juštík z Diving Clubu sa do vôd Šíravy potápa už roky. Zvýšené množstvo rakov eviduje za ostatné štyri roky.
„Predtým sa ukázal sem-tam jeden rak. Keď sme začali nachádzať 30 - 40 rakov za 15 minút, potom sme na to upozornili verejnosť,“ hovorí.
Odvtedy pravidelne zásobuje stránku klubu na sociálnej sieti videami, kde pri potápaní vidieť raky.
Na dne Šíravy vybudovali nový bazén. Ulahodiť musia rybárom, turistom a vtákom Čítajte Pátranie smeruje k „špenátovej“ polievke
Ochranár Danilák upozorňuje, že raky sú u nás zákonom chránené a „treba ich nechať na pokoji“. On však informáciu o uhynutých rakoch nemá.
Vody Zemplínskej šíravy sa takmer každoročne na sklonku letnej turistickej sezóny sfarbujú do zelena. Spôsobujú to premnožené cyanobaktérie, teda sinice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
