STRÁŽSKE. Dodržia slovo. „Do dvoch mesiacov nainštalujeme filtračné veže,“ hovorí docent Ladislav Štibrányi zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Práve tá dostala za úlohu vyriešiť dekontamináciu územia najviac zaťaženého nebezpečnými polychlórovanými bifenylmi (PCB) v areáli podniku Chemko Strážske. Vlani v septembri vyhlásil, že do konca tohto roka bude unikátna filtrácia vody na mieste realitou.
Vybudovali nádrže
Univerzitní vedci sústredili výskumné aktivity na problémovú lokalitu zvanú Prameň v bývalej zvernici Orlová.
Na oboch prameňoch, odkiaľ vyteká kontaminovaná voda, vybudovali vlani dve záchytné nádrže.
Škodlivé PCB látky si odovzdávame po generácie v materskom mlieku. Budú skúmať aj reďkovky Čítajte „Vybudovali sa dve hrádze, jedna širšia s korunou štyri metre, druhá užšia. Do záchytných nádrží prekrytých fóliou nateká voda z prameňa číslo 1, vzdialenejšieho od cesty, a z prameňa číslo dva, ktorý je bližšie k ceste. O prameni hovoríme v úvodzovkách, ide o vodu, ktorá vyteká zo skládky, kde je zakopaných približne tisíc ton odpadu s malým množstvom PCB. Prevažujú bieliace hlinky, ktoré sa v minulosti používali pred destiláciou,“ vysvetľuje docent Štibrányi.
Za rok vplyvom počasia stena nádrží poklesla a rúry, ktoré odvádzali prebytočnú vodu, sa ocitli nad hladinou. Hrozilo pretrhnutie hrádzí.
„Preto sme sa museli do lokality vrátiť,“ zdôvodňuje, prečo sa v týchto dňoch vrátili do areálu s hasičmi a pracovníčkami Kontrolného chemického laboratória civilnej ochrany z Jasova a opäť sanujú hrádze.
Docent Ladislav Štibrányi. Na zábere z vlaňajšieho septembra. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)Namontujú filtračné veže
Špeciálne vyvinuté filtračné veže plánujú namontovať do dvoch mesiacov. Aktuálne ich zadali zhotoviteľovi do výroby.
„Sú to špeciálne valcové nádoby z polypropylénu, aby odolali vplyvom počasia. Naplníme ich sorbentom, vysoko špecifikovaným aktívnym uhlím, cez ktoré bude hydraulicky pretekať voda. Zachytia ťažké kovy aj zvyšky PCB,“ vysvetľuje dlhoročný odborník na environmentálne záťaže.
Valce budú mať priemer 40 a výšku 120 centimetrov.
Nebezpečnú skládku ohradia a zasadia reďkovky. V Strážskom chystajú experiment Čítajte Docent Štibrányi zdôrazňuje, že územie Prameň sa inštaláciou zariadenia úplne dekontaminovať nepodarí.
„Voda bude vytekať ďalších niekoľko sto rokov. Našou úlohou je odstrániť kontaminačný tok vody. Počítame s tým, že raz sa skládka odpadov v lese vykope a odstráni. Filtračné zariadenie môže bežať stále, nepreteká ním veľké množstvo vody aj v závislosti od počasia. Ide asi o liter vody za minútu,“ hovorí.
V teréne sú aj pracovníčky kontrolného chemického laboratória. (zdroj: L. Štibrányi)Odoberajú vzorky vody
Z odobratých vzoriek z oboch prameňov v priebehu roka vyplynulo, že znečistenie sa vďaka riedeniu pramenitej vody s dažďovou znížilo.
„V nádrži pri ceste neboli PCB nad normou, v druhej nádrži klesli na prijateľnú koncentráciu, rovnako tak klesla aj koncentrácia arzénu a chrómu, avšak stále dva až trikrát prekračuje normou stanovené hodnoty. Prameň číslo 1 navyše veľmi zapácha, pretože tam natekajú aj neznáme zložky zo skládky, ktoré sú zo síry a organiky pod povrchom,“ informuje odborník.
Ako Slovensko zlyhalo v kauze PCB látok, pre ktoré patríme k najhorším na svete Čítajte Pestovať reďkovky a paradajky bez nebezpečných látok
Docent Štibrányi by rád využil lokalitu Prameň aj ako experimentálny priestor. „Je to môj sen,“ hovorí.
„Mojím zámerom je napísať spoločný projekt, ktorý by umožnil prenajať si lokalitu od majiteľa, rozdeliť ju na parcely a zasadiť tam napríklad paradajky, papriky, kukuricu či reďkovky. Do pôdy by sme zapracovali technológiu na báze humínových kyselín a PCB by do rastlín 'nešli'. Spolupracovali sme s partnermi z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, ktorí už na podobnej technológii pracovali a dosiahli vynikajúce výsledky. Dokonca vraj na niektorých miestach došlo až k 80-percentnému potlačeniu prieniku PCB do rastlín,“ vyzdvihuje.
„Treba to odskúšať a toto miesto pokladám za vhodné, keďže znečistenie tu už je a vieme aké,“ zdôrazňuje s tým, že neskôr by to pomohlo obyvateľom Zemplína pri dekontaminácii ich záhrad a plôch, na ktorých pestujú rôzne plodiny.
Dodáva, že podobný výskum trvá štyri až päť rokov.
Vypísali tender
V areáli Chemka už takmer tri roky čaká na zneškodnenie 150 ton nebezpečných odpadov obsahujúcich toxické PCB v kontajneroch na betónovej ploche.
V novembri 2021 ich do špeciálne vyrobených kontajnerov z lokality zvanej Ošipáreň uložili hasiči z humenskej záchrannej brigády.
Odstraňovanie PCB látok z areálu Chemka Strážske pokračuje. Naplnili osem kontajnerov Čítajte Koncom februára podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) podpísal dokumenty na vyhlásenie medzinárodného tendra na ich zneškodnenie.
Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania a odkaz na kompletné súťažné podklady zverejnil rezort v Úradnom vestníku Európskej únie.
Likvidátora toxických látok vyberú z medzinárodného tendra Čítajte Toxické látky by mali byť zneškodnené do dvanástich mesiacov od ukončenia verejnej súťaže a uzavretia zmluvy s úspešným dodávateľom.
Na aktuálnu situáciu v súvislosti s tendrom sme sa dopytovali na ministerstve životného prostredia. Na odpoveď čakáme.
Obsah kontajnerov. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)PCB tu stále sú
V objekte Teplárne v areáli Chemka sa aktuálne nachádza ešte približne 5 000 sudov s asi 1 000 tonami nebezpečných PCB, destilačných zvyškov po výrobe a drviny.
V Chemku sa podieľal na vývoji PCB. Sudy museli zmiznúť, skončili v lese, spomína Čítajte „Budova má meter hrubé armované železobetónové steny, oceľové dvere, zamurovaný otvor, ktorým do objektu zatekalo. Budova je aktuálne bezpečná,“ hovorí docent Štibrányi.
Podľa neho je dôležité, že environmentálna záťaž týchto troch bodových zdrojov je „neutralizovaná“ a do okolia neuniká.
Za „koncovku“ však pokladá až to, aby sa Zemplínčania dostali k prostriedku, prášku na báze zmesi humínových kyselín a uhlíka, ktorý by zapracovali do pôdy, aby mali „zdravšie reďkovky“.
PCB látky im roky ničili zdravie. Hojsík: Ak nedostanú odškodnenie, na rad príde žaloba Čítajte „PCB v pôde stále sú. Ich koncentrácia v pôde, vode a okolitom prostredí, samozrejme, klesá prirodzeným chemickým odbúraním. Nie je to tak ako v minulosti, ale stále sú tu,“ uzatvára odborník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
