Denník Korzár pre vás pripravil letný seriál o výletoch na hrady. Východné Slovensko ich totiž núka nespočetné množstvo a otvára sa tak možnosť spoznať alebo si opäť pripomenúť miesta, ktoré kedysi obývali panovníci. Postupne vás prevedieme viac či menej známymi miestami, niektoré sú vhodné ako rodinné výlety, iné skôr odporúčame len pre dospelých.
VINNÉ. V okrese Michalovce je mnoho miest, kde sa oplatí tráviť leto. Okrem kúpania sa v Zemplínskej šírave či v miestnom thermal parku si môžete užívať aj koncerty na Kamenci. Avšak keď budete najbližšie prázdninovať v okolí, určite zájdite na prechádzku k hradným múrom Vinianskeho hradu.
Ide o zrúcaninu gotického hradu, stojí na Vihorlatských vrchoch. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1335, no postavili ho pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia. Slúžil ako ochrana cesty, ktorá viedla do Poľska, a podobnú funkciu mali aj okolité hrady v Brekove a Jasenove.
Obec patrila šľachticom z Michaloviec, pretože bola súčasťou tamojšieho panstva. Počas bojov uhorského kráľa Mateja hrad poškodili a neskôr viackrát opravovali. Neskorší majitelia Sztárayovci ho v 17. storočí opustili a presťahovali sa do kaštieľa v obci.
Ako prvé postavili opevnenie a neskôr aj viaceré budovy, napríklad vežu, palác, bránu a kaplnku zasvätenú svätej Margite. V paláci sa zachovali stopy po krboch či pivnice s klenbami. Návštevníci aj dnes vstupujú do areálu hradu popod zvyšky gotickej veže.
Na Vinianskom hrade pracujú aj tento rok, chcú stabilizovať južnú hradbu Čítajte Turistika v okolí
Ak vás teda neláka vylihovanie pri vode, využiť môžete aj turistické chodníky v okolí. Ten najkratší, vhodný ako prechádzka, sa začína v obci Vinné. Po modrej turistickej značke sa dostanete k rázcestiu Pod Vinianskym hradom, ktoré je vo výške 260 metrov nad morom. Potom sa pokračuje po žltej značke, ktorá vás dovedie až priamo k hradným bránam. Lesný chodník je vychodený, avšak vhodná je pevnejšia obuv.
Tí, ktorí si chcú prechádzku predĺžiť, môžu začať pri Vinianskom jazere. Odtiaľ je to k hradu približne hodina a 15 minút po žltej turistickej značke.
Okolité cesty ponúkajú aj možnosť cyklotúry. Začať môžete v Kamenici a pred Chlmcom odbočíte na Porúbku. Po dva a pol kilometri v miernom stúpaní sa dostanete za dedinu a pokračujete od závory vo vážnejšom stúpaní. V zákrute pri kríži sa turistická značka oddeľuje od asfaltovej cesty. Ale pre cyklistov je vhodnejšie ostať na asfalte.
Z Kamenice na hrad je to približne 18 kilometrov, svižným tempom to cyklistom zaberie asi hodinu a štvrť. Cyklotúra je vhodná aj pre rodiny s deťmi. Cestou späť sa dá zájsť k Vinianskemu jazeru či na Jasenovský hrad. Naspäť sa dá vrátiť cez okolité obce Kaluža, Klokočov, Kusín, Jovsu či cez hrebeň Vihorlatu.
Hrad Vinné opravujú pomocou tradičných remesiel v dobových kostýmoch Čítajte Rekonštruujú ho už jedno desaťročie
V súčasnosti pokračuje obnova hradu, sústreďujú sa na stabilizáciu južnej hradby a murárske práce. Ako uviedol Jaroslav Gorás z občianskeho združenia Východoslovenského výskumného dokumentačného centra, cieľom je zachovať historické murivo.
„Materiál, ktorý používame na záchranu hradu, získavame z archeologických nálezísk a všetko ostatné si kupujeme v rámci projektu Ľudia a hrady,” dodal Gorás.
Podľa Gorása vidieť veľkú časť zrealizovanej práce hlavne na renesančnom paláci, ktorý prešiel zásadnou obnovou, vrátane opravy prepadnutých klenieb a vytvorenia tehlovej podlahy.
Práce na záchranu hradu sa začali v roku 2011.
„Keď sme sem prišli, mnohé hradby a múry boli neviditeľné, skryté pod zemou. Máme za sebou vyše 12 archeologických sezón, ktoré nám pomohli odkryť múry. Tie sme nadmurovali do bezpečnej pozície, aby sme zabránili nebezpečným situáciám,” dodal.
Zlákala ho mágia
Povesť o Vinianskom hrade spracovalo Rádio Slovensko.
Syn hradného pána Štefan bol samotár zahrabaný v mapách. Nemal ani 30 rokov, keď jeho otec zomrel. Zašiel do kaštieľa v Michalovciach za svojou tetou grófkou Stárayovou, či by mu nedohliadla na hrad, majetok a poddaných. On si chcel splniť sen a ísť do Afriky. Teta ho pustiť nechcela, no inak vravela, ako si myslela. Štefan i napriek tomu odišiel.
Tete sa snívalo, že sa niekto vlámal do hradu a ukradol všetko zlato. Bála sa, že by ju niekto predbehol. Nakázala naložiť peniaze do vozov, odviezť ich do michalovského kaštieľa a ukryť do pivníc. Na iný voz nariadila naložiť diván a krásnu skrinku, zlaté lyžice, džbány či koberce.
Avšak Štefan sa po troch zimách vrátil. Zničený, spálený a spokojný.
Teta Stárayová ho poohovárala, aby sa ho ľudia v okolí báli. A možno už aj zomrel, nariekala pred poddanými.
Raz sa na Zemplíne objavil zástupca uhorského kráľa, ale o miestnych záležitostiach nič nepočul. Chcel sa dozvedieť, aké veci Štefan zažil a videl v Afrike. Tetu požiadal, aby ho sprevádzala až na hrad. Štefan ich pohostil kokosovými koláčikmi. A nechal im nejaké aj na cestu. Keď sa vracali, zajedali pri tom koláčiky, no tie sa premenili na kameň a teta si vylomila zub.
Ubolená grófka sa vrátila do michalovského kaštieľa, no jej truhlice boli plné kamenia, nábytok sa rozpadal, benátske zrkadlá praskali. Nuž, hradný pán Štefan sa na svojich cestách všeličo priučil, aj mágii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
