DOLNÝ ZEMPLÍN. Najvýchodnejšia časť diaľnice D1, od Košíc k hraniciam s Ukrajinou, má o trochu bližšie k realite. Roky nepovšimnutý úsek sa začal častejšie skloňovať po vypuknutí vojny na Ukrajine.
Európska únia plánuje po vojne na Ukrajine investovať desiatky miliárd eur. Dopravné spojenie Bratislavy a tým aj západnej Európy s Ukrajinou tak začalo byť veľkou témou diskusií.
Zatiaľ je vystavaný len krátky úsek od Košíc po Bidovce, ostatné časti na trase Bidovce - Michalovce - Vyšné Nemecké v dĺžke 74 kilometrov sú ešte len v pláne.
Minister dopravy Jozef Ráž ml. (Smer) v stredu v Humennom informoval o aktuálnom stave projektu diaľnice na Zemplíne. Uviedol, že ministerstvo si už prevzalo štúdiu realizovateľnosti od Národnej diaľničnej spoločnosti.

Osem variantov, vyberú dva
Štúdia predkladá osem variantov, všetky hovoria o plnohodnotnej, štvorprúdovej diaľnici. Rezort chce vybrať maximálne dva. Rozhodujúce kritériá na posudzovanie sú podľa ministra Ráža tri.
„Budeme sa pozerať na to, ako je technicky náročné realizovať diaľnicu, cez aké ochranné pásma sú varianty navrhnuté, čo je dôležité pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Tretie kritérium je majetkovoprávna situácia pod cestou, aby sme dokázali čo najefektívnejšie zrealizovať proces majetkovoprávneho vysporiadania,“ vysvetlil.
Podľa ministra by rezort mal mať do leta „jasno vo variantoch“. „Potom sa môžeme vrhnúť do procesu EIA a vysporiadania už podľa nového zákona o strategických investíciách. Dúfame, že bude účinný od 1. júla,“ spresnil.

Niektoré predčasné otázky
Vláda na marcovom výjazdovom rokovaní v Michalovciach zaviazala Ráža zabezpečiť štúdiu realizovateľnosti pre stavbu diaľnice D1 Bidovce - štátna hranica SR a Ukrajiny do 30. júna 2024.
Otázku, či sa aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine začne stavať osobitne vyčlenený úsek od hraničného priechodu Vyšné Nemecké po Sobrance, prípadne až po Michalovce, označil Ráž za predčasnú.

Výstavba od východu na západ mala ešte podľa plánov bývalej vlády znamenať aj vybudovanie nového terminálu pre medzinárodnú tranzitnú dopravu, čím sa na hraničnom priechode skrátia čakacie doby a urýchli prejazd kamiónov.
Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila verejnú súťaž na vypracovanie multimodálnej štúdie realizovateľnosti v januári 2022.
Spracovala ju spoločnosť Dopravoprojekt, diaľničiari jej za to zaplatili necelých 590-tisíc eur bez DPH. Prevažnú časť sumy financovala Národná diaľničná spoločnosť z eurofondov.

Krajská štúdia
Okrem diaľničiarov sa chcel pustiť do vlastnej štúdie Košický samosprávny kraj. A to napriek tomu, že nespravuje diaľnice a cesty I. triedy, len II. a III. triedy.
Najskôr schválili krajskí poslanci 500-tisíc eur na vlastnú štúdiu. Zároveň vznikla krajská nezisková organizácia Dopravná infraštruktúra, ktorá mala zabezpečiť analýzu.

Dôvodom týchto krokov bolo okrem iného aj to, že Národná diaľničná spoločnosť dovtedy nezačala takúto štúdiu vo svojej réžii obstarávať ani po rokoch príprav.
Lenže diaľničiari onedlho vypísali súťaž na vlastnú multimodálnu štúdiu. Župa sa ani tak svojej štúdie nevzdala.
„Táto štúdia realizovateľnosti je relevantná, pretože bude vypracovaná autorizovaným subjektom, a tým pádom použiteľná na rôznych stupňoch rozhodovacích kompetencií v rámci štátnych orgánov. Ak sa nechceme pripraviť o možnosť financovania diaľnice na Zemplín z európskych fondov, musíme konať urýchlene,“ konštatoval v tom čase košický župan Rastislav Trnka (nezávislý).
Trval tiež na tom, že Národná diaľničná spoločnosť na rozdiel od kraja hľadá odpoveď, ako diaľnicu nestavať. Ráž však teraz potvrdil, že všetky varianty v štúdii hovoria o plnohodnotnej štvorprúdovej diaľnici.

Neskôr analýza
Keď už bolo jasné, že diaľničiari podpísali kontrakt na vypracovanie multimodálnej štúdie s firmou Dopravoprojekt, prišiel vlani kraj s nápadom, že pomôže štátu s prípravou podporných podkladov.
Z ministerstva dopravy v tom čase špecifikovali, že mu župa pripraví podpornú socio-ekonomickú analýzu dopadov nevybudovania diaľnice na tento kraj.
„Takáto štúdia ešte nebola použitá, ministerstvo dopravy ani Národná diaľničná spoločnosť totiž neanalyzujú dopady nevybudovania diaľnice alebo inej cestnej infraštruktúry a neevidujeme ani metodiku, ktorá by takýto typ štúdií upravovala,“ komentoval rezort župnú analýzu.

Nevedia, výsledky nepoznajú
Trnka v aktuálnom televíznom magazíne Rozhýbaný kraj hovoril už neaktuálnu informáciu, že Národná diaľničná spoločnosť pripravuje štúdiu. Tá ju už odovzdala ministerstvu dopravy.
Magazín vypublikovala župa 5. apríla, je tak možné, že Trnka v tom čase o prevzatí štúdie rezortom dopravy nevedel.

Župan vo videu dodal, že kraj pracuje na doplnení štúdie diaľničiarov, aby sa „v konečnom dôsledku stavala diaľnica D1 v plnom profile”.
Keď sa redakcia pýtala ministerstva a diaľničiarov na župnú analýzu, odkázali na kraj.
„Ministerstvo o nej nemá informácie, ani nepozná jej výsledky," uviedli z ministerského odboru komunikácie.
(Trnka hovorí o diaľnici na Zemplín o 9.30, autor videa: KSK)
Autá každé dve až štyri sekundy
Úsek od Bidoviec po hranicu s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom patrí k vyťaženým. Občianske združenie Diaľnica na Zemplín uskutočnilo v obci Dargov, ktorá je na trase, vlastný zber dát.
Ukázalo sa, že obcou denne prešlo takmer 20 500 motorových vozidiel.
„Nárast oproti minulému roku je takmer o 600. Normy pre cesty I. triedy, ktoré sú na úrovni od 5 000 do 13 000, prekračujeme niekoľkonásobne. Od 14.00 do 18.00 je tu taká intenzita dopravy, že vozidlá v priemere prechádzajú každé dve až štvrť sekundy,“ spresnil vlani na jeseň predseda občianskeho združenia Peter Báthory.
„Roky, stovky stretnutí či tisíce najazdených kilometrov, ale výsledok sa dostavil," reagovalo združenie na aktuálne Rážovo vyjadrenie, že základný dokument pre výstavbu diaľnice na Zemplín je dokončený.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín