STREDA NAD BODROGOM. Košický samosprávny kraj podporil v druhom ročníku súťaže Umenie na mieste X projekt umelca Radovana Čerevku. Ten chce vytvoriť korytnačí bunker pri Strede nad Bodrogom v Trebišovskom okrese. Župa na projekt prispeje 12-tisíc eurami.
Hoci sa v anotácii k projektu píše, že dielo bude „na vhodne vybratom mieste na území národnej prírodnej rezervácie,“ autor vysvetľuje, že vznikne v katastri obce Streda nad Bodrogom.
„Teda v akomsi predpolí chránenej lokality a nie priamo v chránenom území,“ hovorí. Súčasťou projektu majú byť aj terénne úpravy či vytvorenie dažďovej záhrady.

Štvrtý stupeň ochrany
Tajba je mŕtve rameno Bodrogu, rozprestiera sa na ploche 27,36 hektára. Za národnú prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1966.
Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Latorica. Lokalita je zároveň súčasťou územia európskeho významu Tarbucka a Chráneného vtáčieho územia Medzibodrožie.
Korytnačí bunker situovaný do tohto prostredia nie je náhoda. V lokalite totiž žije kriticky ohrozená korytnačka močiarna a vodné vtáctvo.

Slávka Miňová zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Latorica vysvetľuje, že Tajba je ukážkou pôvodného areálu rozšírenia korytnačky močiarnej na východe Slovenska, kde sa obojživelník aj pravidelne rozmnožuje.
Na území rezervácie platí štvrtý stupeň ochrany. Ochranné pásmo bolo vyhlásené 100 metrov z vonkajšej strany po obvode vlastného chráneného územia a platí v ňom tretí stupeň ochrany.

Rokujú o nájme
Vyhlasovateľom súťaže Umenie na mieste X je Krajská organizácia cestovného ruchu Košice Región Turizmus. V súčasnosti podľa riaditeľky Lenky Vargovej Jurkovej pripravujú k projektu nájomnú zmluvu.
Týka sa konkrétnej parcely, na ktorej dielo umiestnia, prenajať ju majú od Lesov Slovenskej republiky. „Potom sa pristúpi k podpisu zmluvy o dielo a licenčnej zmluvy s autorom diela,“ vysvetľuje riaditeľka.

Korytnačí bunker tak podľa jej slov vznikne v katastri obce, ale mimo prírodnej rezervácie.
„Dielo bude umiestnené v lokalite, ktorá nie je zahrnutá v Chránenom vtáčom území Medzibodrožie. Nachádza sa v blízkom okolí tejto prírodnej rezervácie, nie však priamo v jej území.“
Radovan Čerevka
Je slovenský umelec, sochár. V tvorbe sa venuje reflexii masových médií. Žije a tvorí v Košiciach, kde po sochárovi Jurajovi Bartuszovi prevzal štafetu vedenia Ateliéru slobodnej kreativity 3D na Fakulte umení Technickej univerzity.
Odkazuje aj na politické spory
Autor projektu chce použiť prírodné materiály. Tesané kamenné dlaždicové segmenty z pieskovca budú inšpirované členením korytnačieho panciera.
Vyvýšenina bude tvarom pripomínať korytnačí pancier, v dolnej časti klenby bude mierne zarastená tak, aby prirodzene splynula s okolitou vegetáciou, a v hornej časti bude spevnená kamennými prvkami.
Ľudia môžu vymedzeným chodníčkom vystúpiť na vyvýšeninu, ocitnúť sa na vrchole pomyselného korytnačieho bunkra a odtiaľ pozorovať okolitú krajinu.
Dielo má odkazovať aj na politické spory.
„Kto je viac, ľudia alebo zvieratá? zaznieva vo vzťahu k financovaniu ochrany živočíchov zo strany viacerých politikov, ktorí absurdným spôsobom stavajú proti sebe prírodu a obyvateľov tejto krajiny,“ konštatuje Čerevka.
Predmetom týchto sporov sa popri iných živočíchoch podľa autora stala aj ochrana korytnačky močiarnej.

Ochranári o tom nevedia
Peniaze z krajskej organizácie vykryjú náklady na nákup materiálu, realizáciu diela, tiež na vytvorenie dažďovej záhrady a na úpravu terénu.
Práve vznik dažďovej záhrady v okolí sochy označuje autor ako veľkú výzvu. Plán je, že zrážky, ktoré spadnú na vrchol sochy, stečú odvodňovacími žľabmi medzi kamennými segmentmi tvoriacimi korytnačí pancier do dažďovej záhrady.

Vodozádržný charakter diela podľa Čerevku nesmeruje k vytvoreniu prírodného habitu pre korytnačky, no po dlhšom čase by mohlo toto prostredie väčšmi splynúť s okolím a plniť aj túto funkciu.
Rád by do projektu zapojil aj odborníkov z radov ochranárov a možnosť vzniku vodného prstenca konzultoval aj s odborníkmi na stavbu dažďových záhrad.
Ochranári zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Latorica o projekte zatiaľ nevedia.
„Nemáme informácie ani o stavbe a jej charaktere, ani o lokalite, kde by mala byť predmetná stavba umiestnená, preto sa k projektu nevieme vyjadriť,“ dodala Miňová.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín