VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Pred dvomi desaťročiami, koncom februára 2004, zaostrili zahraničné médiá na Trebišov. Autá televíznych štábov z Maďarska, Poľska a Česka parkovali pred miestnou osadou. Krúžil nad ňou vrtuľník, bola pod kontrolou policajtov i vojakov.
„Choďte preč, vo vrtuľníku budú dumať, že vzbury robíme," odháňal od seba skupinu asi 15 Rómov jeden z miestnych. Ďalší podotkol, že majú zakázané sa takto združovať.
Miestna babka sa počas rozhovoru s novinárom rozosmiala a konštatovala: „Iní vykradnú banky a stanú sa poslancami. My obchod - a je z toho vojna. To tu ešte nebolo!"
Reportáže o situácii v Trebišove boli reakciou na predošlé dni. Rómovia z rôznych častí východného Slovenska vykrádali potraviny, odvolávali sa na to, že si potrebujú zabezpečiť živobytie.
V európskych médiách sa objavili obrázky utekajúcich Rómov pred policajtmi s obuškami v rukách.
Reforma sociálneho systému
Všetko sa to začalo vetou: My chceme jesť.
Vo februári 2004 prichádzal do praxe nový zákon o hmotnej núdzi, väčšine dlhodobo nezamestnaných výrazne znížil sociálne dávky.
A ako to vyzeralo pre rómske rodiny v praxi? Sociálne dávky šesťčlennej rodine klesli z 9700 na 4800 korún.
Problémy časti Rómov sú rovnaké už sto rokov, nie je ľahké to zmeniť, tvrdí historik Čítajte Vtedajší minister práce a sociálnych vecí Ľudovít Kaník (SDKÚ) reformu obhajoval tým, že zmeny sociálneho systému „nie sú etnicky podfarbené" a rozdeľujú ľudí len na aktívnych a pasívnych.
Predseda Parlamentu Rómov Ladislav Fízik hneď varoval pred nepokojmi a kriminalitou. „Štartovacia dráha Rómov žijúcich v osadách je príliš nízka, aby sa mohli odraziť od dna," hovoril zase Ivan Mako, predseda Združenia mladých Rómov.
Začiatok na Spiši
Nepokoje odštartovali na Spiši. Asi 80-členná skupina Rómov vtedy v supermarkete Billa v Levoči kládla nákupy nielen do nákupných vozíkov, ale tiež do vreciek búnd. Z pultov brali rožky, čokolády, salámy a aj mrazenú pizzu.
Úplne vyrabovaný obchod našli na druhý deň predavačky Jednoty v Drahňove pri Michalovciach. Namiesto potravín a drogistického tovaru ostali len prázdne pulty.
Nasledovali ďalšie dolnozemplínske obce vrátane Trhovišťa a Trebišova. V Trhovišti sa asi 200-členná skupina pokúsila dostať do miestneho obchodu 22. februára.
Vedúca predajne ju zbadala, zamkla a privolala policajnú hliadku. Polícii prišli proti rozvášnenému davu pomáhať kukláči z Košíc.
Rómovia sa napokon rozišli, ale ešte v noci ich asi 60 vykradlo predajňu. Polícia veľkú časť skupiny chytila.
Boj s chudobou v štvorhviezdičkovom hoteli. Za eurofondy robili konferenciu o osadách Čítajte Príchod policajtov a armády
Nepokoje vyvrcholili 23. februára v Trebišove. Obyvatelia osady sa večer začali združovať okolo obchodného centra Paričan.
Policajti ich začali z centra mesta vytláčať. Rozvášnený dav pri ústupe zaútočil kameňmi a fľašami.
Miestni vyrabovali malé potraviny Joko na Švermovej ulici. Rabovanie sa skončilo veľkým policajným zásahom.
Do osady prišlo asi 250 policajtov. Použili pritom vodné delo, svetlice, delobuchy. Nepokoje pokračovali vo Vranovskom okrese v obci Čaklov.
Deň po zásahu polície v Trebišove zasadla vláda a schválila zásah armády. V tom čase išlo o najväčšie presuny vojakov od roku 1989.
Do Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja vyslali 1 600 policajtov a 650 vojakov, ďalších 350 vojakov bolo pripravených v útvaroch. Situácia na východe sa však už začala upokojovať.
Príchod armády do Trebišova v roku 2004. (zdroj: TASR/ Svätopluk Písecký)Nekompromisný Dzurinda
Škody vtedy dosiahli 569-tisíc korún na tovare, zničené bolo zariadenie potravín v sume 181-tisíc korún.
Padlo 111 návrhov na vzatie do väzby a 42 Rómov za mrežami aj nejaký čas sedelo.
Rabovanie vtedy podľa obhajoby ministerstva práce nemohlo byť motivované znižovaním sociálnych dávok, pretože vo februári ešte Rómovia nedostali znížené sociálne dávky, vyplácali sa dávky v pôvodnej výške - za január.
Výtržnosti Rómov na východnom Slovensku označil vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) za organizované aktivity a nie prejav nespokojnosti so sociálnou situáciou.
„Nepripustíme, aby sa výtržníctvo odôvodňovalo alebo ospravedlnilo čímkoľvek. Každý občan si musí byť vedomý toho, že keď spácha trestný čin, bude braný na zodpovednosť. V tomto nekompromisnom postoji bude polícia pokračovať," zdôrazňoval Dzurinda.
Do školy ako do továrne. Na popoludňajšiu zmenu chodí takmer 6000 detí Čítajte Potraviny Joko už nie sú
V trebišovskej osade chce o udalostiach spred dvadsiatich rokov rozprávať len málokto. Patrí k najväčším na Slovensku, podľa odhadov tam býva asi šesťtisíc Rómov.
Potraviny Joko situované hneď na začiatku rómskych obydlí už neexistujú. Kto ide okolo, ani nezistí, že tam niekedy nejaká predajňa bola. Miestni hovoria, že teraz tam niekto býva.
Nakupovať chodia o pár metrov ďalej do potravín Fresh. V čase našej návštevy odtiaľ nakupujúci vychádzali s vreckami zemiakov, coca-colou, múkou či detskými kukuričnými chrumkami.
Ani v obchodnom centre Paričan dnes už nie sú potraviny, ale predajne s oblečením a drogériou.
Žijú v biede, ale večer kúpia koláč a ponúknu ho. Nikdy si nevezmem, vraví omama Čítajte Na zásah polície si spomína dnes 38-ročný Trebišovčan. Ako 18-ročný sa išiel pozrieť k osade, kde už naplno prebiehal konflikt medzi políciou a rómskou komunitou.
Pre mesto to bolo podľa jeho slov niečo nevídané. K osade postupne prichádzalo jedno policajné auto za druhým, bolo odtiaľ počuť krik nespokojných obyvateľov.
„Polícia potlačila malú vzburu veľmi rýchlo a na dnešnú dobu aj brutálne. Po pár dňoch sa na problém porušovania ľudských práv prišla pozrieť komisárka z Európskej únie, ktorú ale obyvatelia mesta neprijali s pochopením, ale skôr s výsmechom, keďže téma vstupu do Únie bola čerstvá. Následne sme sa dozvedeli, že na Rómov bolo použité vodné delo, po prvýkrát od Nežnej revolúcie. Súkromná televízia púšťala ilustračné zábery z rabovania a na jednom z nich zachytila aj naháňanie Rómov policajtmi po poli za osadou.“
Rok 2004 v Trebišove. (zdroj: TASR/ Svätopluk Písecký)Strata pracovných návykov
Už na prvý pohľad je zrejmé, že sa na okraji Trebišova ľuďom nedarí. Odpadky, fekálie, zničené bytovky, jedna zatvorená pre jej havarijný stav.
Časť Rómov našla náhradné bývanie v mobilných domčekoch. Priviezla ich Armáda spásy. Jej požiadavkou bolo, aby sa tam presťahovali zodpovední, prispôsobiví a zamestnaní obyvatelia. Teda takí, ktorí si bývanie zaplatia sami.
Kaník si myslí, že sa životná úroveň Rómov za posledných 20 rokov zlepšila. „Chudoba výrazne ustúpila, väčšina Rómov je trvale zamestnaných, nezamestnanosť na Slovensku je nízka, skôr máme nedostatok pracovných síl vo všetkých sektoroch,“ hodnotí pre Korzár.
Na druhej strane si je vedomý toho, že stále existujú osady, v ktorých je situácia zlá.
Potvrdzuje to aj nedávne stretnutie vedenia mesta Trebišov so splnomocnencom vlády pre rómske komunity Alexandrom Daškom. Zúčastnil sa komisie na riešenie problémov marginalizovanej rómskej komunity.
Počas debaty viacerí diskutujúci potvrdili, že zásadným dôvodom nezamestnanosti Rómov z marginalizovaného prostredia je strata pracovných návykov.
Prednosta trebišovského úradu Martin Galgoczy vidí problém v tom, že aktivačný príspevok nemotivuje nezamestnaných hľadať si prácu, ani im nepomáha nadobudnúť pracovné návyky. Dôležité je podľa neho, ak získajú stabilnú prácu za mzdu.
Kontroverznú školu vyšetruje polícia. Ministerstvo ju nezrušilo, má nového zriaďovateľa Čítajte Pultový predaj
Ani v Trhovišti už nefungujú tie isté potraviny. Výveska Coop Jednota je pritom stále na bielej budove.
Predajňa je o pár metrov nižšie, pri ceste vedúcej do osady nazývanej Tábor. Obchod je plný tovaru. Nájdete v ňom všetky základné potraviny, zeleninu, v chladiacom pulte sú uložené čerstvé koláče, drogéria aj hračky.
Kto si chce nakúpiť, musí sa postaviť do radu. Tovar sa vydáva cez pult. Obsluhujú dve predavačky.
Predajňa je otvorená asi desať rokov. Od začiatku je to pultová prevádzka. Predavačky vravia, že na východnom Slovensku je takýchto päť.
Pred rokmi vykradnutá predajňa bola podľa ich slov ešte vlani otvorená. Okrem nej donedávna fungovala aj jedna malá predajňa. Je už zatvorená.
Predavačky sa zhodujú, že krádeže takého rázu ako pred dvomi dekádami sa už v obci nezopakovali.
A ani v ich predajni nezaznamenali, že by im mizol tovar. „Najviac ľudia nakupujú v čase, keď im prídu dávky, prípadne rodinné prídavky,“ dodávajú predávajúce.
Niekoľko dobrých dôvodov, prečo ísť na košický Lunik IX, píše Milan Kolcun Čítajte Kaník: Náprava zdeformovaného systému
Pred potravinami stretávame jedného z miestnych. Má okolo 50 rokov, na udalosti z tých dní si síce pamätá, ale hovorí o nich len málo.
„Ja som medzi nimi nebol, ale tí, čo išli vybrať obchod, nemali peniaze, nemali deťom čo dať jesť. Takto to bolo,“ spomína si.
Redakcii sa sprostredkovane podarilo získať len krátke vyjadrenie jednej z predavačiek, ktoré pred 20 rokmi v potravinách pracovali.
K dnes už historickým udalostiam sa nechce vracať. S predávaním skončila rok po vykradnutí predajne.
Kaník aj dnes reformu obhajuje. Vraví o nej ako o náprave úplne zdeformovaného systému.
Ten bol podľa jeho slov postavený na rozdávaní, viedol k pasivite a nezamestnanosti, k rastu chudoby a závislosti od sociálnych dávok.
„Systém sociálnych dávok bol vtedy dlhodobo nastavený zle a nespravodlivo. Neoplatilo sa pracovať, lepšie bolo poberať sociálne dávky, ktoré rástli s počtom detí. To sme zásadne zmenili. Odvtedy to neplatí. Zamestnanosť aj v tejto sociálnej skupine aj kvôli tejto zmene odvtedy rástla. Chudoba začala ustupovať.“
Vraví, že išlo o veľkú, ale veľmi potrebnú zmenu, ktorú už nikto nevrátil späť, čo potvrdzuje jej správnosť.
O rabovaní potravín Kaník hovorí ako o krátkom skrate vyprovokovanom úžerníkmi, „mysliac si, že sa vláda zľakne a veci sa vrátia do starých koľají. Išlo len o niekoľko prípadov, kde sa kradli nie potraviny, ale najmä alkohol a cigarety. Vláda reagovala rázne a správne a tieto prípady sa už neopakovali.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
